Nehemiáš 2:1-20
Nehemiáš 2:1-20 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
V mesiaci nisán v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, vzal som to víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný, kráľ sa ma opýtal: „Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci.“ Veľmi som sa preľakol. Odpovedal som kráľovi: „Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň?“ Nato mi kráľ povedal: „Čo tým myslíš?“ Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. Kráľovi som povedal: „Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval.“ Vtedy sa ma kráľ opýtal — a kráľovná sedela vedľa neho: „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ Kráľ uznal za správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas. Povedal som kráľovi: „Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska, a odporúčajúci list Asáfovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať.“ Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou. Prišiel som k miestodržiteľom v Záriečí a predložil som im kráľove odporúčajúce listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. Keď sa to dozvedel Sanballat Chorónsky a ammónsky sluha Tobija, nesmierne ich zlostilo, že prišiel človek, ktorý sa usiluje o blaho Izraelitov. Prišiel som do Jeruzalema a pobudol som tam tri dni. Potom som v noci vstal, ja i niekoľko mužov so mnou, ale nikomu som neoznámil, čo mi môj Boh vnukol vykonať pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho, na ktorom som jazdil. V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány pohltil oheň. Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Zviera však so mnou nemalo kadiaľ prejsť. Preto som pešo v noci vystupoval údolím a skúmal som hradby. Potom som sa obrátil a vošiel som Údolnou bránou a tak som sa vrátil späť. Predáci však nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Ani Židom ani kňazom, ani šľachticom, ani predákom, ani ostatným robotníkom som dovtedy nič neoznámil. Potom som im povedal: „Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.“ Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: „Vzchopme sa a dajme sa do stavby!“ Nato priložili ruky k dobrému dielu. Keď to počul Sanballat Chorónsky, ammónsky sluha Tobija a Arab Gešem, posmievali sa nám a pohŕdavo nám vraveli: „Čože to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?“ Nato som im odvetil: „Sám Boh nebies nám dá úspech a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Vy však nemáte ani podiel, ani nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme.“
Nehemiáš 2:1-20 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
V mesiaci nisán v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, vzal som to víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný, kráľ sa ma opýtal: „Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci.“ Veľmi som sa preľakol. Odpovedal som kráľovi: „Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň?“ Nato mi kráľ povedal: „Čo tým myslíš?“ Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. Kráľovi som povedal: „Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval.“ Vtedy sa ma kráľ opýtal — a kráľovná sedela vedľa neho: „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ Kráľ uznal za správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas. Povedal som kráľovi: „Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska, a odporúčajúci list Asáfovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať.“ Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou. Prišiel som k miestodržiteľom v Záriečí a predložil som im kráľove odporúčajúce listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. Keď sa to dozvedel Sanballat Chorónsky a ammónsky sluha Tobija, nesmierne ich zlostilo, že prišiel človek, ktorý sa usiluje o blaho Izraelitov. Prišiel som do Jeruzalema a pobudol som tam tri dni. Potom som v noci vstal, ja i niekoľko mužov so mnou, ale nikomu som neoznámil, čo mi môj Boh vnukol vykonať pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho, na ktorom som jazdil. V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány pohltil oheň. Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Zviera však so mnou nemalo kadiaľ prejsť. Preto som pešo v noci vystupoval údolím a skúmal som hradby. Potom som sa obrátil a vošiel som Údolnou bránou a tak som sa vrátil späť. Predáci však nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Ani Židom ani kňazom, ani šľachticom, ani predákom, ani ostatným robotníkom som dovtedy nič neoznámil. Potom som im povedal: „Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.“ Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: „Vzchopme sa a dajme sa do stavby!“ Nato priložili ruky k dobrému dielu. Keď to počul Sanballat Chorónsky, ammónsky sluha Tobija a Arab Gešem, posmievali sa nám a pohŕdavo nám vraveli: „Čože to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?“ Nato som im odvetil: „Sám Boh nebies nám dá úspech a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Vy však nemáte ani podiel, ani nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme.“
Nehemiáš 2:1-20 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. A kráľ sa ma spýtal: „Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce.“ Veľmi som sa zľakol a kráľovi som odvetil: „Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom.“ Kráľ sa ma opýtal: „Čo by si rád?“ Povzdychol som k nebeskému Bohu a odpovedal som kráľovi: „Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil.“ Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas a potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím.“ Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha. A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov. Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov. Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. Vtedy som im povedal: „Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!“ Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: „Poďme a stavajme!“ A priložili riadne ruky k dobrej veci. Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: „Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?“ Na odvetu som im povedal: „Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky.“
Nehemiáš 2:1-20 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, zdvihol som víno a podal kráľovi. Nebýval som smutný v jeho prítomnosti.Kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár, veď nie si chorý? Nebude to nič iné ako žiaľ v srdci. Vtedy som sa veľmi preľakol.Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde ležia hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom?Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Ja som sa však medzitým modlil k nebeskému Bohu.Povedal som kráľovi: Ak sa kráľovi páči a ak je tvoj služobník milý pred tebou, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho vybudoval.Nato sa ma kráľ opýtal - kráľovná mu sedela práve po boku: Dokedy ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal za správne poslať ma, keď som mu povedal, koľko to potrvá.Potom som tam povedal kráľovi: Ak sa páči kráľovi, nech mi dajú listy pre miestodržiteľov za Veľriekou, aby mi dali precestovať, kým nedôjdem do Judska,a list Ásáfovi, dozorcovi kráľovského lesa, aby mi dal dreva na zhotovenie hrád na brány, na bránu hradu, na chrámový hrad a na hradby mesta ako aj na dom, do ktorého mám vojsť. Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka Božia bola nado mnou.Tak som prišiel k miestodržiteľom za Veľriekou a predložil som im kráľove listy. Kráľ poslal totiž so mnou dôstojníkov a jazdcov.Keď sa o tom dopočul Sanballat Chórónsky a ammónsky sluha Tóbijá, nesmierne ich mrzelo, že prišiel človek, ktorý sa snaží o blaho Izraelcov. Keď som došiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni.Potom som v noci vstal, ja i niekoľko málo mužov so mnou. Ale nikomu som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho zvieraťa, na ktorom som jazdil.V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány boli spálené.Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému jazeru, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou."Preto som pešo vystupoval údolím za noci a skúmal hradby. Potom som sa obrátil a vošiel Údolnou bránou; tak som sa vrátil."Ale predáci nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Židom: kňazom, šľachticom a predákom, ani ostatným robotníkom som totiž dovtedy nič neoznámil. Potom som im povedal: Vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zborený a jeho brány sú spálené. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.Potom som im rozprával o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi riekol. Nato povedali: Vzchopme sa a dajme do stavby. Potom priložili ruky k dobrému dielu.Keď to počuli Sanballat Chórónsky, ammónsky sluha Tóbijá a Arab Gešem, posmievali sa nám, opovrhovali nami a vraveli: Do čoho sa to púšťate? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?"Nato som im odvetil: Sám nebeský Boh nám dá úspech, a my, Jeho služobníci, sa dáme do toho a budeme stavať; ale vy nemáte podiel, ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme."