Nehemiáš 13:1-31
Nehemiáš 13:1-31 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
V tom čase čítali ľudu verejne z Mojžišovej knihy a našli v nej napísané, že Ammónčan a Moábčan nikdy nesmie vstúpiť do Božieho zhromaždenia, pretože Izraelitom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal. Náš Boh však zmenil kliatbu na požehnanie. Keď počuli ten zákon, oddelili všetkých miešancov od Izraela. Ešte predtým kňaz Eljašíb, ktorý bol správca siení domu nášho Boha a bol Tobijov príbuzný, prepožičal mu veľkú miestnosť, kde predtým ukladali pokrmové obety, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levitom, spevákom a vrátnikom, ako aj pozdvihované obety pre kňazov. Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno. Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tobiju spáchal Eljašíb — zariadil totiž pre neho miestnosť vo dvoranách domu nášho Boha — veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tobijovo domáce zariadenie z miestnosti. Miestnosť som prikázal očistiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, pokrmové obety a kadidlo. Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole. Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: „Prečo je Boží dom opustený?“ Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta. Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární. Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cadóka, z levitov Pedaju a za ich pobočníka Chanána, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom. Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe. V tých dňoch som videl, že v Judsku v sobotu lisujú víno, zvážajú hromady obilia, na osly nakladajú bremená a v sobotný deň privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Vystríhal som ich, keď v takýto deň predávali potraviny. Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v sobotu ryby a predávali rozličný tovar Júdovcom i v Jeruzaleme. Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: „Čo to za veľké zlo páchate, keď znesväcujete sobotný deň? Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy však privolávate na Izrael ešte väčší hnev tým, že znesväcujete sobotu.“ Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sobotou, rozkázal som, aby brány zatvorili. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili skôr ako po sobote. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v sobotný deň nedostal dnu nijaký náklad. Potom kupci a predavači rozmanitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. Vtedy som ich napomenul a povedal im: „Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, siahnem na vás!“ Odvtedy v sobotu neprichádzali. Levitom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sobotný deň svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť. V tých istých dňoch som videl Júdovcov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami. Polovica ich detí hovorila po ašdódsky a nevedeli hovoriť po judsky, iba rečou niektorého iného národa. Preto som sa s nimi pohádal — zlorečil som im, niektorých mužov som zbil, vysmial som ich a zaprisahal na Boha: „Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov ani pre seba! Či nezhrešil týmto izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on; bol miláčikom svojho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. Či musíme o vás počúvať, že páchate všetko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svojmu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami?“ Jeden zo synov Jojadu, syna veľkňaza Eljašíba, bol zaťom Sanballata Chorónskeho. Preto som ho od seba odohnal. Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levitov! Tak som ich očistil od všetkého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce, aj dodávanie dreva a prvotín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobro!
Nehemiáš 13:1-31 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
V tom čase čítali ľudu verejne z Mojžišovej knihy a našli v nej napísané, že Ammónčan a Moábčan nikdy nesmie vstúpiť do Božieho zhromaždenia, pretože Izraelitom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal. Náš Boh však zmenil kliatbu na požehnanie. Keď počuli ten zákon, oddelili všetkých miešancov od Izraela. Ešte predtým kňaz Eljašíb, ktorý bol správca siení domu nášho Boha a bol Tobijov príbuzný, prepožičal mu veľkú miestnosť, kde predtým ukladali pokrmové obety, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levitom, spevákom a vrátnikom, ako aj pozdvihované obety pre kňazov. Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno. Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tobiju spáchal Eljašíb — zariadil totiž pre neho miestnosť vo dvoranách domu nášho Boha — veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tobijovo domáce zariadenie z miestnosti. Miestnosť som prikázal očistiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, pokrmové obety a kadidlo. Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole. Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: „Prečo je Boží dom opustený?“ Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta. Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární. Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cadóka, z levitov Pedaju a za ich pobočníka Chanána, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom. Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe. V tých dňoch som videl, že v Judsku v sobotu lisujú víno, zvážajú hromady obilia, na osly nakladajú bremená a v sobotný deň privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Vystríhal som ich, keď v takýto deň predávali potraviny. Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v sobotu ryby a predávali rozličný tovar Júdovcom i v Jeruzaleme. Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: „Čo to za veľké zlo páchate, keď znesväcujete sobotný deň? Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy však privolávate na Izrael ešte väčší hnev tým, že znesväcujete sobotu.“ Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sobotou, rozkázal som, aby brány zatvorili. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili skôr ako po sobote. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v sobotný deň nedostal dnu nijaký náklad. Potom kupci a predavači rozmanitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. Vtedy som ich napomenul a povedal im: „Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, siahnem na vás!“ Odvtedy v sobotu neprichádzali. Levitom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sobotný deň svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť. V tých istých dňoch som videl Júdovcov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami. Polovica ich detí hovorila po ašdódsky a nevedeli hovoriť po judsky, iba rečou niektorého iného národa. Preto som sa s nimi pohádal — zlorečil som im, niektorých mužov som zbil, vysmial som ich a zaprisahal na Boha: „Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov ani pre seba! Či nezhrešil týmto izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on; bol miláčikom svojho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. Či musíme o vás počúvať, že páchate všetko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svojmu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami?“ Jeden zo synov Jojadu, syna veľkňaza Eljašíba, bol zaťom Sanballata Chorónskeho. Preto som ho od seba odohnal. Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levitov! Tak som ich očistil od všetkého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce, aj dodávanie dreva a prvotín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobro!
Nehemiáš 13:1-31 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
V tomto čase sa čítalo ľudu, aby počul, z Mojžišovej knihy. Našlo sa v nej napísané, že Amončan a Moabčan sa nesmie nikdy dostať do Božieho zhromaždenia, a to preto, že sa nevybrali v ústrety Izraelcom s chlebom a vodou, ale najali Baláma, aby ich preklial. Lenže náš Boh obrátil tú kliatbu na požehnanie. Keď počuli ten zákon, oddelili od Izraela všetkých primiešancov. Ale predtým kňaz Eljašib, správca siení v Božom dome, Tobiášov príbuzný, prepožičal mu veľkú miestnosť, kde prv odkladali žertvy, kadidlo, nádoby, desatiny obilia, muštu a oleja, to, čo náležalo levitom, spevákom a vrátnikom, a kňazské dávky. Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme, lebo v tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som išiel ku kráľovi. Po nejakom čase som poprosil kráľa (opäť) o dovolenie a vrátil som sa do Jeruzalema. Prišiel som na zlo, ktoré spáchal Eljašib kvôli Tobiášovi, keď mu prepožičal miestnosť vo dvoranách Božieho domu. Toto sa mi neľúbilo veľmi. Preto som vyhádzal všetko zariadenie Tobiášovho bytu z miestnosti a rozkázal som, aby očistili tieto siene. Potom som tam povnášal nádoby Božieho domu, obetný dar a kadidlo. Dozvedel som sa aj to, že levitom sa nedávalo, čo im patrí, a že sa porozbiehali každý na svoje pole; leviti i speváci, teda tí, ktorí mali konať službu. Preto som vyčítal predstaveným a pýtal som sa ich: „Prečo je Boží dom opustený?“ Dal som ich zas dovedna a postavil som ich na ich miesta. Potom všetci z Júdska donášali do zásobární desatinu obilia, muštu a oleja. Za dozorcov nad zásobami som ustanovil kňaza Šelemiáša, zákonníka Sadoka a z levitov Fadaiáša, za ich pomocníka Chanana, syna Mataniášovho syna Zakura, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať svojim bratom. - Pamätaj mi to, môj Bože, a nezabudni na moje dobré skutky, ktoré som urobil pre Boží dom a v jeho službe! V tých dňoch som videl v Júdsku takých, ktorí šliapu v sobotu lis, prinášajú snopy, nakladajú na osly víno, hrozno, figy a ktovie aké bremená a dopravujú to v sobotný deň do Jeruzalema. Napomínal som ich vážne, aby v takýto deň nenúkali potraviny na predaj. Aj Týrčania, ktorí tam bývali, donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu Júdovcom v Jeruzaleme. Preto som vyčítal júdskym šľachticom a povedal som im: „Akú neprávosť to pášete, že znesväcujete sobotný deň!? Nerobili to aj naši otcovia? A náš Boh dopustil na nás a na toto mesto všetko toto nešťastie! A vy ešte rozpaľujete hnev na Izrael tým, že znesväcujete sobotu!“ A len čo padli na jeruzalemské brány tône pred sobotou, rozkázal som pozatvárať vráta a vydal som rozkaz, že ich neslobodno otvoriť - až po sobote. Okrem toho som k bránam postavil zopár svojich služobníkov, aby v sobotný deň nevošlo dnu ani jedno bremeno. Kramári a predavači všelijakých vecí, ktoré mali na predaj, nocovali teda raz i druhý raz vonku pred Jeruzalemom. Vtedy som im pohrozil a povedal som im: „Prečo nocujete pred múrom? Ak to urobíte ešte raz, vztiahnem na vás ruku.“ Od toho času už neprišli v sobotu. Potom som rozkázal levitom, aby sa očistili a prišli strážiť brány, aby tak bol sobotný deň zasvätený. Pamätaj mi, môj Bože, aj toto a odpusť mi podľa množstva svojho zľutovania! V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za ženy Ašdoďanky, Amončianky a Moabčianky. Aj ich deti hovorili spola ašdodsky a nevedeli rozprávať po židovsky, ale hovorili rečou toho či onoho národa. Dohadoval som sa s nimi, nadával som im, bil a šklbal poniektorých mužov a zaprisahával ich na Boha: „Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry za manželky svojim synom ani sebe samým! Nezhrešil tým izraelský kráľ Šalamún?! V toľkých národoch sa nenašiel kráľ, čo by mu bol roveň. Bol miláčikom svojho Boha a Boh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom. No i jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. Nuž či nám treba počúvať aj o vás, že všetko toto veľké zlo tiež pášete a prehrešujete sa proti svojmu Bohu tým, že si beriete za ženy cudzinky?!“ Zo synov Jojadu, ktorý bol synom najvyššieho kňaza Eljašiba, jeden tiež bol zaťom Sanbalata Choronského, preto som ho zahnal od seba. - Pamätaj to, môj Bože, tým, ktorí poškvrnili kňazstvo a tú zmluvu, ktorú si s kňazmi a s levitmi uzavrel! Tak som ich očistil od všetkého pohanského a ustanovil som povinnosti pre kňazov a pre levitov, pre každého v jeho práci, ďalej aby donášali drevo v určených časoch a takisto prvotiny. - Pamätaj, môj Bože, toto na moje dobro!
Nehemiáš 13:1-31 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
V tom čase čítali ľudu verejne z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané, že Ammónec a Moábec nikdy nesmie vstúpiť do zhromaždenia Božieho,"pretože Izraelcom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal; ale náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie."Keď počuli zákon, oddelili od Izraela všetkých miešancov. Predtým kňaz Eljášíb, ktorý bol nad komorami domu nášho Boha a bol príbuzný Tóbijovi,zariadil mu veľkú komoru. Predtým tam ukladali pokrmové obete, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levítom, spevákom a vrátnikom, ako aj dávky pre kňazov.Pri všetkom tom som nebol v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi, a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno.Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú urobil Eljášíb - zariadil pre Tóbiju komoru na nádvorí domu nášho Boha -veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tóbijovo domáce náčinie z komory.Prikázal som očistiť komoru a znova tam vniesť náčinie Božieho domu, pokrmové obete a kadidlo. Dozvedel som sa ďalej, že levítom sa neodovzdávali príslušné diely, preto sa službukonajúci levíti a speváci rozutekali, každý na svoje pole.Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opustený? Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesto.Vtedy všetci Židia prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do skladíšť pre zásoby."Za skladníka nad skladišťami zásob som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cádóka, z levítov Pedáju a za ich pobočníka Chánána, syna Zakkúrovho, vnuka Mattanjovho, lebo ich pokladali za spoľahlivých; oni mali rozdeľovať čiastky svojim bratom."Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevytri moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe. V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sviatočného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sviatočného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali potraviny.Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sviatočného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdejcom i v Jeruzaleme.Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo je to za neprístojnosť, ktorú pášete, keď znesväcujete deň sviatočného odpočinku?Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy privolávate na Izrael ešte väčší hnev znesväcovaním sviatočného dňa odpočinku.Akonáhle sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom odpočinku, rozkázal som, aby zatvorili brány. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sviatočného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad.Potom kupci a predavači rozličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema.Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to ešte raz urobíte, siahnem na vás. Od toho času neprichádzali v deň sviatočného odpočinku.Levítom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i preto, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hojnú milosť. V tých istých dňoch som videl Židov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami.Polovica ich synov hovorila ašdódsky, a nevedeli hovoriť židovsky, iba rečou niektorého iného národa.Preto som ich pokarhal, zlorečil som im, zbil som niektorých mužov z nich, pochytil som ich a zaprisahal na Boha: Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov, ani pre seba.Či týmto nehrešil izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svojho Boha a On ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy cudzinky.Či musíme o vás počuť, že pášete všetku túto veľkú neprístojnosť a že ste sa stali nevernými svojmu Bohu tým, že sa ženíte s cudzinkami? Jeden zo synov Jójádu, syna veľkňaza Eljášíba, bol zaťom Sanballata Chórónskeho. Preto som ho odohnal od seba.Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levítov! Tak som ich očistil od všetkého cudzozemského, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levítov, každému podľa jeho činnosti,i dodávanie dreva aj prvotín na určený čas. Pamätaj na mňa, Bože môj, k môjmu dobru!