Matúš 26:1-30
Matúš 26:1-30 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“ Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. Hovorili však: „Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom.“ Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: „Načo takéto plytvanie? Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným.“ Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. Lebo chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte. Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude hlásať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.“ Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať. V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. Keď jedli, povedal: „Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.“ Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“ Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch.
Matúš 26:1-30 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“ Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. Hovorili však: „Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom.“ Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou drahocenného oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. Keď to videli učeníci, namrzene hovorili: „Načo takéto plytvanie? Mohlo sa to draho predať a rozdať chudobným.“ Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Veď mi urobila dobrý skutok. Lebo chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte. Keď vyliala ten olej na moje telo, urobila to na môj pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude hlásať toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku aj o tom, čo urobila.“ Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať. V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. Keď jedli, povedal: „Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.“ Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“ Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“ Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch.
Matúš 26:1-30 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“ Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“ Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
Matúš 26:1-30 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka je vydaný, aby bol ukrižovaný.Vtedy sa zišli veľkňazi [zákonníci] a starší ľudu vo dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,a uzniesli sa, že Ježiša ľstivo chytia a zabijú.Ale povedali: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,prišla k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala Mu ju na hlavu, keď sedel za stolom.Keď to videli učeníci, namrzeli sa a povedali si: Načo táto strata?Veď sa mohlo toto draho predať a dať chudobným!"Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: Čo zarmucujete túto ženu? Veď mi preukázala dobrý skutok;"lebo chudobných vždy máte so sebou, ale mňa nemáte vždy.Ona totiž, keď mi túto masť vyliala na telo, urobila mi to na pohreb.Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila. Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazoma spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných.Odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho zradil. V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kde chceš, aby sme Ti pripravili hod veľkonočného baránka?Odpovedal: Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: Majster odkazuje: Čas môj je blízko, u teba zasvätím hod veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi. Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili hod baránka.Keď sa zvečerilo, sadol si za stôl s dvanástimi učeníkmi.A keď jedli, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí.Zarmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. Či som to ja, Pane?Odpovedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí."Syn človeka ide, ako je napísané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil."Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, povedal: Či som to ja, Majstre? Odvetil mu: Ty si povedal.Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo.Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho!Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.Potom zaspievali pieseň a vyšli na vrch Olivový.