Lukáš 9:1-62
Lukáš 9:1-62 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov. Vyslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých. Povedal im: „Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat. Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej. Keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim.“ Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jedni hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. Herodes povedal: „Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o kom počúvam takéto veci?“ A chcel ho vidieť. Keď sa apoštoli vrátili, vyrozprávali mu všetko, čo urobili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida. Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Ale oni hovorili: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat!“ Urobili tak a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu. Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov. Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ Oni odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Peter odpovedal: „Za Božieho Mesiáša.“ No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.“ Všetkým potom povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil? Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Veru, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“ Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš, ktorí sa ukázali v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal naplniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli. A keď už od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel však, čo vraví. A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, zmocnil sa ich strach. Z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte!“ A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli. Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišiel veľký zástup. Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: „Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; sotva ho opúšťa a tak ho gniavi. Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ Ježiš povedal: „Ach, neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás?! Priveď sem svojho syna!“ Ako chlapec prichádzal, démon ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. Všetci žasli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom: „Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať. Začali medzi sebou uvažovať, kto z nich je najväčší. Ježiš však poznal, o čom vo svojom srdci uvažujú. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: „Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy Ján povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu v tom, pretože nechodí s nami.“ Ježiš mu však odpovedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. Poslal pred sebou poslov, aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny, tam ho však neprijali, lebo bol rozhodnutý ísť do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil k nim a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ Ježiš mu však odpovedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Iného zas vyzval: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ A iný zas hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš odpovedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Lukáš 9:1-62 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými démonmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov. Vyslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých. Povedal im: „Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat. Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej. Keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim.“ Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jedni hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. Herodes povedal: „Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o kom počúvam takéto veci?“ A chcel ho vidieť. Keď sa apoštoli vrátili, vyrozprávali mu všetko, čo urobili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida. Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Ale oni hovorili: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat!“ Urobili tak a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu. Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov. Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ Oni odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Peter odpovedal: „Za Božieho Mesiáša.“ No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.“ Všetkým potom povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil? Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Veru, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“ Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš, ktorí sa ukázali v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal naplniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli. A keď už od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel však, čo vraví. A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, zmocnil sa ich strach. Z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte!“ A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli. Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišiel veľký zástup. Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: „Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; sotva ho opúšťa a tak ho gniavi. Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ Ježiš povedal: „Ach, neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás?! Priveď sem svojho syna!“ Ako chlapec prichádzal, démon ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. Všetci žasli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom: „Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať. Začali medzi sebou uvažovať, kto z nich je najväčší. Ježiš však poznal, o čom vo svojom srdci uvažujú. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: „Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy Ján povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu v tom, pretože nechodí s nami.“ Ježiš mu však odpovedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. Poslal pred sebou poslov, aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny, tam ho však neprijali, lebo bol rozhodnutý ísť do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil k nim a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ Ježiš mu však odpovedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Iného zas vyzval: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ A iný zas hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš odpovedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Lukáš 9:1-62 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“ Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali. Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ iní: „Zjavil sa Eliáš,“ zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ A Herodes vravel: „Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?“ A chcel ho vidieť. Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida. Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!“ Urobili to a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“ opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“ Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli. Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup. Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: „Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa! Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho. Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ Ježiš povedal: „Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna.“ Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi. A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo. Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Lukáš 9:1-62 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy.Poslal ich kázať kráľovstvo Božie a liečiť."Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele;"a do ktorého domu by ste prišli, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej.A kdekoľvek by vás neprijali, vyjdite z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.Vyšli teda, chodili po dedinách a všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. "Aj tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo. A bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych;"iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.I povedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť. Keď sa apoštolovia vrátili, vyrozprávali Ježišovi, čo vykonali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mestu Betsaide.Keď sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom a liečil tých, čo potrebovali uzdravenie.Ale deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali Mu: Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji."Ale On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli nakúpiť pokrm pre všetok tento ľud."Bolo ich totiž okolo päťtistíc mužov. I povedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat.Urobili tak a usadili všetkých.Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov. Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy?Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych.Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Za Krista, toho Božieho!On im však prísne prikázal, aby to nikomu nehovorili. Potom im hovoril: Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z mŕtvych.A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje."Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho."Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov.Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuzrú kráľovstvo Božie. Asi o osem dní po týchto rečiach vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.Keď sa modlil, premenila sa Mu tvár a odev zaskvel sa Mu bielobou.A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš,a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.No Petra a tých, čo boli s Ním, premohol spánok, a keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním."Keď títo odchádzali od Neho, povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre nám je tu. Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; nevedel totiž, čo hovorí."Keď toto hovoril, povstal oblak a zastrel ich. A báli sa, keď vchádzali do oblaku."A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn; Jeho poslúchajte."Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmĺkli a v tých dňoch nepovedali nikomu ani slovo o tom, čo videli. Nasledujúceho dňa, keď (Ježiš) zostúpil z vrchu, stretol sa s Ním veľký zástup.A hľa, muž zo zástupu zvolal: Majstre, prosím Ťa, pozri sa mi na syna, veď je môj jediný."A hľa, duch sa ho zmocňuje, a on hneď kričí; a (duch) lomcuje ním, až sa chlapcovi ústa penia, a ťažko odchádza od neho, keď ho sužuje;"prosil som aj Tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a skazené pokolenie! Dokedy budem s vami a dokedy vás budem trpieť? Priveď sem syna!Keď prichádzal, ešte aj vtedy ho démon zvalil a lomcoval ním. Ale Ježiš pohrozil nečistému duchovi, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. A všetci žasli nad velebnosťou Božou. A keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš konal, povedal svojim učeníkom:"Dobre si zapamätajte tieto reči; lebo Syn človeka má byť vydaný ľuďom do rúk."Ale oni nerozumeli tej reči a bola pred nimi, aby ju nepochopili. A obávali sa opýtať Ho na tú reč. Tu povstala hádka medzi nimi, kto z nich je ozaj najväčší.Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa a postaviac ho vedľa seba,"povedal im: Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, prijíma Toho, ktorý ma poslal. A tak kto je najmenší medzi všetkými vami, je veľký." Tu ozval sa Ján a povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.Ježiš mu povedal: Nebráňte mu! Lebo kto nie je proti nám, je za nás. Keď sa približovali dni Jeho povýšenia, obrátil sa tvárou k Jeruzalemu, že pôjde tam.A poslal pred sebou poslov. Tí sa vydali na cestu a prišli do samaritánskej dediny, aby Mu pripravili (prístrešie).Ale (tam) Ho neprijali, lebo tvárou bol obrátený k Jeruzalemu, aby šiel tam.Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]?"Ale On sa obrátil a pokarhal ich: [Neviete, čieho ste ducha;"lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť.] A odišli do inej dediny. Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel.Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca."Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie!"A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi.Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.