Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Lukáš 8:41-56

Lukáš 8:41-56 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)

Tu prišiel muž menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby vošiel do jeho domu. Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili. Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden. Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho rúcha a krvácanie sa ihneď zastavilo. Ježiš sa pýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď sa nikto nepriznával, Peter povedal: „Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa.“ Ale Ježiš povedal: „Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla pred ním a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už učiteľa!“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Neboj sa! Len ver a bude zachránená.“ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa. Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: „Neplačte! Neumrela, ale spí.“ No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.

Lukáš 8:41-56 Slovenský ekumenický preklad (SEB)

Tu prišiel muž menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby vošiel do jeho domu. Umierala jeho jediná, dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa naňho tlačili. Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden. Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho rúcha a krvácanie sa ihneď zastavilo. Ježiš sa pýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď sa nikto nepriznával, Peter povedal: „Učiteľ, to ľudia sa tisnú na teba a tlačia ťa.“ Ale Ježiš povedal: „Voľakto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla pred ním a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už učiteľa!“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Neboj sa! Len ver a bude zachránená.“ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa. Všetci plakali a kvílili nad ňou. Ježiš však povedal: „Neplačte! Neumrela, ale spí.“ No oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrela. Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.

Lukáš 8:41-56 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“ Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“ Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

Lukáš 8:41-56 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu.Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy.Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a [hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov], nikto ju nemohol uzdraviť,pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal.Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa.Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela.A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! "Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra!"Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená.Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa.Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí.A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela.Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň!"A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť.""A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo."