Lukáš 22:39-62
Lukáš 22:39-62 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“ Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Prestaňte už!“ Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi? Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.“ Potom ho chytili a voviedli do veľkňazovho domu. Peter ho z diaľky nasledoval. Uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si. Aj Peter si sadol medzi nich. Tu si ho všimla jedna slúžka, ako sedí pri ohni. Zahľadela sa na neho a povedala: „Aj tento bol s ním.“ Ale on zaprel a povedal: „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu ho uzrel iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Potom Peter povedal: „Človeče, nie som.“ A keď prešla asi hodina, ktosi iný prisviedčal: „Naozaj, aj ten bol s ním, veď je Galilejčan.“ Ale Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ Tu zrazu, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: „Skôr ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.“ Peter vyšiel von a horko sa rozplakal.
Lukáš 22:39-62 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“ Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Prestaňte už!“ Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi? Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.“ Potom ho chytili a voviedli do veľkňazovho domu. Peter ho z diaľky nasledoval. Uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si. Aj Peter si sadol medzi nich. Tu si ho všimla jedna slúžka, ako sedí pri ohni. Zahľadela sa na neho a povedala: „Aj tento bol s ním.“ Ale on zaprel a povedal: „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu ho uzrel iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Potom Peter povedal: „Človeče, nie som.“ A keď prešla asi hodina, ktosi iný prisviedčal: „Naozaj, aj ten bol s ním, veď je Galilejčan.“ Ale Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ Tu zrazu, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: „Skôr ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.“ Peter vyšiel von a horko sa rozplakal.
Lukáš 22:39-62 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“ Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Prestaňte už!“ Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi? Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.“ Potom ho chytili a voviedli do veľkňazovho domu. Peter ho z diaľky nasledoval. Uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si. Aj Peter si sadol medzi nich. Tu si ho všimla jedna slúžka, ako sedí pri ohni. Zahľadela sa na neho a povedala: „Aj tento bol s ním.“ Ale on zaprel a povedal: „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu ho uzrel iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Potom Peter povedal: „Človeče, nie som.“ A keď prešla asi hodina, ktosi iný prisviedčal: „Naozaj, aj ten bol s ním, veď je Galilejčan.“ Ale Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ Tu zrazu, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil, pozrel na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ktoré mu povedal: „Skôr ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.“ Peter vyšiel von a horko sa rozplakal.
Lukáš 22:39-62 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“ Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel: „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“ A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“ Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.
Lukáš 22:39-62 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
"Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci."Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil:"Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja."Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho.A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom,a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Ešte hovoril, a hľa, (prichádzal) zástup, a jeden z dvanástich, menom Judáš, išiel vopred a blížil sa k Ježišovi, aby Ho pobozkal.Ježiš mu riekol: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?Keď tí, čo boli okolo Neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, či udrieť mečom?A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.Ježiš riekol: Prestaňte! Nato dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí Ho prišli zajať: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi,a keď som každý deň býval s vami v chráme, nepoložili ste ruky na mňa. Ale toto je tá vaša hodina a moc tmy. A keď Ho chytili, viedli a voviedli Ho do veľkňazovho domu. Aj Peter Ho nasledoval zďaleka,a keď si prostred dvora nakládli ohňa a posadili sa, sadol si Peter medzi nich.Tu ho zbadala akási slúžka, ako sedel pri ohni, dobre si ho obzrela a povedala: I tento bol s Ním!Ale on zaprel: Žena, nepoznám Ho!Po chvíli uvidel ho iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter odpovedal: Človeče, nie som!Potom, asi po hodine, ktosi iný tvrdil: Naozaj i tento bol s Ním, veď je tiež Galilejec.Ale Peter odpovedal: Človeče, neviem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút.Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš.Vyšiel a žalostne zaplakal.