Náreky 4:1-5
Náreky 4:1-5 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Ach, ako sčernelo zlato, ako sa zmenil rýdzi kov! Posvätné kamene sú rozhádzané po všetkých nárožiach ulíc. Vzácni synovia Siona, hodní rýdzeho zlata, a považovaní za hlinené krčahy, za dielo hrnčiarových rúk! Aj šakaly dávajú prsia, nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je krutá ako pštrosy na púšti. Dojčaťu sa od smädu lepil jazyk na podnebie. Deti pýtali chlieb, ale nebolo toho, kto by im ho lámal. Tí, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach. Tí, čo boli vychovaní v purpure, ocitli sa v hnoji.
Náreky 4:1-5 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Ach, ako sčernelo zlato, ako sa zmenil rýdzi kov! Posvätné kamene sú rozhádzané po všetkých nárožiach ulíc. Vzácni synovia Siona, hodní rýdzeho zlata, a považovaní za hlinené krčahy, za dielo hrnčiarových rúk! Aj šakaly dávajú prsia, nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je krutá ako pštrosy na púšti. Dojčaťu sa od smädu lepil jazyk na podnebie. Deti pýtali chlieb, ale nebolo toho, kto by im ho lámal. Tí, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach. Tí, čo boli vychovaní v purpure, ocitli sa v hnoji.
Náreky 4:1-5 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Alef. Ako sa zatemnilo zlato, zmenil sa šľachtený kov! Sväté kamene ležia roztratené po rohoch všetkých ulíc. Bet. Siona synov vzácnych, odvažovaných zlatom, pokladali za nádoby z hliny, dielo hrnčiarových rúk! Gimel. Ešte aj šakal podá prsia, pridojí svoje štence: len dcéra môjho ľudu je ukrutná ako pštros v púšti. Dalet. Dojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal. He. Čo rozkošnícky jedávali, klesali na uliciach. Tí, čo si hovievali na purpure, objímali hnoj.
Náreky 4:1-5 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Jaj, ako sčernelo zlato, ako sa zmenilo rýdze zlato! Rozsypané sú posvätné kamene po všetkých rohoch ulíc! Vzácnych synov sionských, najlepšieho zlata hodných, počítali za hlinené nádoby, za dielo hrnčiarových rúk. Ešte aj šakaly podávajú prsia a nadájajú svoje mladé, ale dcéra môjho ľudu je taká krutá ako pštrosy na púšti. Nemluvňatám sa jazyk lepil o ďasná od smädu, deti žiadali chlieb, nikto im ho však nelámal. Tie, čo jedávali lahôdky, hynú na uliciach, tie, čo pestovali v purpure, ocitajú sa na smetisku.