Náreky 2:1-22
Náreky 2:1-22 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Ach, ako Pán zastrel mrakmi vo svojom hneve dcéru Siona, ozdobu Izraela zhodil z nebies na zem. Nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu. Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba, vo svojom prudkom hneve rozbúral opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá. Vo svojom pálčivom hneve postínal všetky rohy Izraela, stiahol späť svoju pravicu pred nepriateľom a vzbĺkol uprostred Jákoba ako planúci oheň, ktorý všetko hltá. Napol luk ako nepriateľ, pozdvihol pravicu a ako protivník hubil všetko, čo lahodilo oku. V stane dcéry Siona vylial ako oheň svoju zlosť. Pán bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil všetky jeho paláce, zničil jeho pevnosti a zväčšil judskej dcére zármutok a žalosť. Ako záhradu pošliapal svoj príbytok, zničil svoj svätostánok. Hospodin dal na Sione zabudnúť na sviatok i sobotu a zavrhol vo svojom prudkom hneve kráľa aj kňaza. Zanevrel Pán na svoj oltár, znesvätil svoju svätyňu, vydal do ruky nepriateľa múry svojich palácov. Hluk zaznieval v Hospodinovom dome ako v deň slávnostného zhromaždenia. Hospodin si zaumienil, že zrúca hradby dcéry Siona. Natiahol meraciu šnúru, neodvrátil ruku od ničenia a spôsobil zármutok na vale i na múre, až sa spolu zosypali. Do zeme sa vnorili jej brány. Zničil a rozlámal jej závory. Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi, niet zákona, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina. Starci dcéry Siona sedia na zemi a mlčia, sypú si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavy po zem. Pre slzy mi chabne zrak, moje vnútro je rozrušené, na zem sa vylieva moja pečeň nad skazou dcéry môjho ľudu, keď hynie nemluvňa i dojča na námestiach mesta. „Kde je obilie a víno?“ vravia svojim matkám, keď skonávajú ako ranení na uliciach mesta, keď vypúšťajú dušu v náručí svojich matiek. Čože mám o tebe povedať, k čomu ťa pripodobniť, dcéra Jeruzalema? S čím ťa porovnať, aby som ťa potešil, panenská dcéra Siona? Veď tvoja rana je veľká ako more, ktože ťa uzdraví? Tvoji proroci ti vo videniach predpovedali márnosť a hlúposť, neodkrývali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Oznamovali ti veštby, samý klam a zvod. Všetci okoloidúci zalamovali nad tebou ruky, híkali a krútili hlavami nad jeruzalemskou dcérou: „Toto je mesto, o ktorom vraveli, že je vrcholom krásy a potešením celej zeme?“ Všetci tvoji nepriatelia otvárali proti tebe ústa, híkali a cerili zuby, hovorili: „Pohltili sme ju! Práve toto je deň, v ktorý sme dúfali. Dokázali sme to!“ Hospodin vykonal, čo si zaumienil. Uskutočnil, čo hovoril, čo prikázal už za pradávnych dní. Ničil bez súcitu. Nepriateľovi dožičil radosť nad tebou, víťazstvo doprial tým, čo ťa sužovali. Volaj zo srdca k Pánovi, hradba dcéry Siona, prelievaj slzy, nech tečú ako potok, dňom i nocou, neustávaj, nech neochabne zrenica tvojho oka. Vstaň, bedákaj nocou s prvými nočnými strážami, vylievaj svoje srdce ako vodu pred Pánovou tvárou. Pozdvihni k nemu svoje dlane za život svojich detí, čo hynú od hladu na všetkých nárožiach. „Pozri, Hospodin, všimni si, komuže si to urobil.“ Majú azda ženy jesť svoje potomstvo, starostlivo vychovávané deti? Či možno v Pánovej svätyni zavraždiť kňaza a proroka? V uliciach na zemi leží chlapec aj starec. Moje panny a mládenci padli mečom. Hubil si v deň svojho hnevu, zabíjal bez súcitu. Zavolal si z okolia ako v deň slávnostného zhromaždenia tých, ktorých sa desím. V deň Hospodinovho hnevu sa nikto nezachránil ani neunikol. Tých, čo som starostlivo vychovávala, zahubil môj nepriateľ.
Náreky 2:1-22 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Ach, ako Pán zastrel mrakmi vo svojom hneve dcéru Siona, ozdobu Izraela zhodil z nebies na zem. Nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu. Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba, vo svojom prudkom hneve rozbúral opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá. Vo svojom pálčivom hneve postínal všetky rohy Izraela, stiahol späť svoju pravicu pred nepriateľom a vzbĺkol uprostred Jákoba ako planúci oheň, ktorý všetko hltá. Napol luk ako nepriateľ, pozdvihol pravicu a ako protivník hubil všetko, čo lahodilo oku. V stane dcéry Siona vylial ako oheň svoju zlosť. Pán bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil všetky jeho paláce, zničil jeho pevnosti a zväčšil judskej dcére zármutok a žalosť. Ako záhradu pošliapal svoj príbytok, zničil svoj svätostánok. Hospodin dal na Sione zabudnúť na sviatok i sobotu a zavrhol vo svojom prudkom hneve kráľa aj kňaza. Zanevrel Pán na svoj oltár, znesvätil svoju svätyňu, vydal do ruky nepriateľa múry svojich palácov. Hluk zaznieval v Hospodinovom dome ako v deň slávnostného zhromaždenia. Hospodin si zaumienil, že zrúca hradby dcéry Siona. Natiahol meraciu šnúru, neodvrátil ruku od ničenia a spôsobil zármutok na vale i na múre, až sa spolu zosypali. Do zeme sa vnorili jej brány. Zničil a rozlámal jej závory. Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi, niet zákona, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina. Starci dcéry Siona sedia na zemi a mlčia, sypú si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavy po zem. Pre slzy mi chabne zrak, moje vnútro je rozrušené, na zem sa vylieva moja pečeň nad skazou dcéry môjho ľudu, keď hynie nemluvňa i dojča na námestiach mesta. „Kde je obilie a víno?“ vravia svojim matkám, keď skonávajú ako ranení na uliciach mesta, keď vypúšťajú dušu v náručí svojich matiek. Čože mám o tebe povedať, k čomu ťa pripodobniť, dcéra Jeruzalema? S čím ťa porovnať, aby som ťa potešil, panenská dcéra Siona? Veď tvoja rana je veľká ako more, ktože ťa uzdraví? Tvoji proroci ti vo videniach predpovedali márnosť a hlúposť, neodkrývali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Oznamovali ti veštby, samý klam a zvod. Všetci okoloidúci zalamovali nad tebou ruky, híkali a krútili hlavami nad jeruzalemskou dcérou: „Toto je mesto, o ktorom vraveli, že je vrcholom krásy a potešením celej zeme?“ Všetci tvoji nepriatelia otvárali proti tebe ústa, híkali a cerili zuby, hovorili: „Pohltili sme ju! Práve toto je deň, v ktorý sme dúfali. Dokázali sme to!“ Hospodin vykonal, čo si zaumienil. Uskutočnil, čo hovoril, čo prikázal už za pradávnych dní. Ničil bez súcitu. Nepriateľovi dožičil radosť nad tebou, víťazstvo doprial tým, čo ťa sužovali. Volaj zo srdca k Pánovi, hradba dcéry Siona, prelievaj slzy, nech tečú ako potok, dňom i nocou, neustávaj, nech neochabne zrenica tvojho oka. Vstaň, bedákaj nocou s prvými nočnými strážami, vylievaj svoje srdce ako vodu pred Pánovou tvárou. Pozdvihni k nemu svoje dlane za život svojich detí, čo hynú od hladu na všetkých nárožiach. „Pozri, Hospodin, všimni si, komuže si to urobil.“ Majú azda ženy jesť svoje potomstvo, starostlivo vychovávané deti? Či možno v Pánovej svätyni zavraždiť kňaza a proroka? V uliciach na zemi leží chlapec aj starec. Moje panny a mládenci padli mečom. Hubil si v deň svojho hnevu, zabíjal bez súcitu. Zavolal si z okolia ako v deň slávnostného zhromaždenia tých, ktorých sa desím. V deň Hospodinovho hnevu sa nikto nezachránil ani neunikol. Tých, čo som starostlivo vychovávala, zahubil môj nepriateľ.
Náreky 2:1-22 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Alef. Ako len zatemnil svojím hnevom Pán dcéru Siona; pohodil z neba na zem okrasu Izraela, podnožia svojho si nevšimol v deň svojho hnevu. Bet. Zničil Pán bez milosti všetky nivy Jakuba, v svojom hneve zlámal pevnosti Júdovej dcéry, zneuctil, hodil na zem jej ríšu a kniežatá. Gimel. V žeravom hneve zlámal všetku moc Izraela, svoju pravicu odtiahol späť pred tvárou nepriateľa, zahorel proti Jakubovi ako plameň, čo hlce dookola. Dalet. Kušu si šliapal sťa odporca, vzmužil sa ako nepriateľ; čo oku lahodilo, zabil všetko v šiatri dcéry sionskej. Ako oheň vylial svoj hnev … He. Rovný nepriateľovi bol Pán, zahubil Izrael, jeho paláce zničil všetky, zrúcal jeho pevnosti; u júdskej dcéry tak rozmnožil stenanie, stony. Vau. Akoby bol sad, strhol mu plot, zničil jeho zbor, zabudnúť dal Pán na Sione sobotu a zbor, zavrhol v prudkom hneve kráľa i kňaza. Zain. Odvrhol Pán svoj oltár, svätyňu si znesvätil, nepriateľovi vydal do rúk pevnosti jej palácov. Robili krik v dome Pánovom ako v deň zhromaždenia. Chet. Rozváľať zamýšľal Pán hradby dcéry sionskej, roztiahol povraz, neodtiahol si ruky od ničenia; vrhol do žiaľu hradby aj múr, čo hynuli spolu. Tet. Brány mu padli na zem, zničil a zlámal jeho závory, jeho kráľ aj kniežatá sú medzi národmi. Zákona nieto, prorokom tiež sa nedostalo videnie Pánovo. Jod. Na zemi sedeli a zamĺkli sionské dcéry i starci. Na hlavu sypali si popol, odiali si vrecoviny; k zemi si ovesili hlavy panny Jeruzalema. Kaf. „Oči mám zoslabnuté od sĺz, vnútro mám rozbúrené, pečeň sa mi na zem rozteká pre skazu dcéry môjho ľudu, že nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta.“ Lamed. Vraveli svojim matkám: „Kdeže je obilie a víno?“, keď ako prebodnuté mreli na uliciach mesta, keď si dušu vydýchli do lona svojich matiek. Mem. K čomu ťa pripodobním? K čomu prirovnám, dcéra jeruzalemská? K čomu ťa primeriam? Ako ťa poteším, sionská dcéra, panna? Tvoja zlomenosť je veľká ako more, ktože ju zhojí? Nun. Tvoji proroci videli tvoju márnosť a hlúposť, tvoj zločin neodhaľovali, aby ti obrátili osud, ale zreli ti zrenia daromné, klamné. Samech. Tlieskajú nad tebou do dlaní všetci, čo idú cestou, kývajú hlavou, vypiskujú jeruzalemskú dcéru: „Toto je mesto vrcholnej vraj krásy a rozkoš celej zeme?“ Pe. Ústa si otvárali proti tebe všetci tvoji odporci, pískali, škrípali zubami, vraveli: „Pohlťme ho! Toto je deň, čo sme čakali, dočkali, uvideli sme ho.“ Ajin. Spravil Pán, čo si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovené odpradávna. Strhol a neľutoval; nad tebou rozradostil nepriateľov, vztýčil roh svojich protivníkov. Sade. Zo srdca volaj k Pánovi, sionská dcéra, panna; sťa potok nech ti tečú slzy vo dne i v noci; nedaj si odpočinku, nech ti neustáva zrenica! Kof. Povstaňže, kvíľže v noci začiatkom nočných bdení; vylej si srdce ako vodu pred Pánovou tvárou, k nemu si dvíhaj ruky za život svojich detí, (ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc). Reš. Pohliadni, Pane, pozri, s kým si to tak naložil! Či majú ženy jesť vlastný plod? Dojčence, ktoré varovali? V Pánovej svätyni má byť zabitý kňaz i prorok? Šin. Na zemi ležia na uliciach chlapček i starec, panenky moje, junáci tiež pod mečom padli. V deň svojho hnevu si zabíjal, porážal bez milosti. Tau. Zvolal si ako v deň sviatočný proti mne hrôzy zo všetkých strán. V deň Pánovho hnevu neušiel nik, ani sa nezachránil. Tých, čo som láskal, vychovával, zničil môj nepriateľ.
Náreky 2:1-22 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
"Jaj, akým oblakom zastrel Pán dcéru Sion vo svojom hneve; zhodil z neba na zem ozdobu Izraela, nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu. "Pán bez milosti zničil všetky príbytky Jákobove, vo svojej prchkosti zrúcal opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá. "V pálčivom hneve zoťal všetky rohy Izraela, odtiahol svoju pravicu, keď prišiel nepriateľ; v Jákobovi zažal plápolavý oheň, ktorý požieral všetko dookola. ""Napäl svoj luk ako nepriateľ, vzpriamila sa Jeho pravica; vraždila sťa protivník všetko, čo bolo vzácne očiam v stane dcéry Sion, ako oheň vylial svoju prchkosť. "Pán sa stal akoby nepriateľom, znivočil Izrael, znivočil všetky jeho paláce, skazil jeho pevnosti, rozmnožil dcére judskej smútok i žiaľ. Násilne skazil svoje obydlie, zničil svoj svätostánok. Hospodin v zabudnutie priviedol na Sione sviatok i deň odpočinku. Vo svojom karhajúcom hneve zavrhol kráľa i kňaza. Zavrhol Pán svoj oltár, zaprel svoju svätyňu, nepriateľom do rúk vydal múry svojich palácov. Hučali v dome Hospodinovom ako v deň zhromaždenia. "Hospodin si umienil zrúcať hradby dcéry Sion, roztiahol meraciu šnúru a nestiahol ruku od ničenia; zarmútil múry i hradby, zrúcali sa napospol. ""Do zeme vnorili sa jej brány, skazil, dolámal jej závory; jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi, kde nieto vyjavenia, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina. "Na zemi sedia, mlčia starší dcéry Sion. Nasypali si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavu k zemi. Oči mi hynú od sĺz, vrie to v mojom vnútri. Na zem sa mi vyliala pečeň pre skazu dcéry môjho ľudu, keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá na námestiach mesta. Vraveli svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď omdlievali ako ranení na námestiach mesta, keď vypúšťali dušu v náručiach svojich matiek. Čo mám povedať o tebe, k čomu ťa pripodobniť, dcéra Jeruzalem? Čo prirovnám k tebe, aby som ťa potešil, panenská dcéra Sion? Veď tvoja skaza je veľká ako more, kto ťa uzdraví? Tvoji proroci predvídali klam a nezmysel, a neodhaľovali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Predvídali ti veštby falošné a zvodné. "Spľasli nad tebou rukami všetci, čo idú okolo; zhíkli a kývali hlavami nad dcérou jeruzalemskou: Toto je mesto, ktoré nazývali vrcholom krásy, rozkošou celej zeme? "Všetci tvoji nepriatelia škerili ústa nad tebou, híkali, škrípali zubami a povedali: Zničili sme ju! Toto je deň, na ktorý sme čakali, dožili sme sa ho a videli sme! "Hospodin urobil, čo si zaumienil, splnil, čo povedal, čo rozkázal v dávnych časoch; zrúcal neúprosne; nepriateľovi spôsobil radosť nad tebou, zdvihol roh tvojich protivníkov. ""Hlasito volaj k Pánovi, panenská dcéra Sion. Vylievaj slzy ako potok vo dne i v noci; nedopraj si odpočinok, nech nemá pokoj zrenica tvojho oka. "Povstaň, nariekaj v noci, na začiatku nočných stráží! Vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pánovou, dvíhaj k Nemu svoje dlane za život svojich detí, ktoré omdlievajú hladom na rohoch všetkých ulíc! Pozri sa, Hospodine, a všimni si, s kým si tak naložil! Či ženy majú jesť svoj plod, zdravo narodené deti? Či smie byť zavraždený v Pánovej svätyni prorok i kňaz? "Po uliciach na zemi ležia chlapec i starec; tvoje panny i mládenci padli mečom; usmrcoval si v deň svojho hnevu, zabíjal si a neľutoval. ""Zvolal si ako k slávnosti zo všetkých strán tých, ktorých sa bojím, v deň Hospodinov nebol nikto, kto by bol ušiel a unikol; tých, čo som porodila a vychovala, nepriateľ vykynožil."