Jób 26:7-14
Jób 26:7-14 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
On rozprestiera sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím. Vodu viaže vo svojich mrakoch a oblak sa pod ňou neroztrhne. Pohľad na trón zakrýva tak, že rozostiera nad ním svoj oblak. Vodnú hladinu obkolesuje medzou až tam, kde hraničí svetlo a tma. Nebeské stĺpy sa chvejú a sú ohromené jeho pohrozením. Svojou mocou rozbúril more a svojou bystrosťou roztrieskal Rahaba. Jeho duch okrášlil nebesia, jeho ruka prebodla unikajúceho hada. Pozri, toto sú len útržky jeho konania, začuli sme o tom len šepkanie. Kto však pochopí hromový hlas jeho hrdinskej sily?“
Jób 26:7-14 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
On rozprestiera sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím. Vodu viaže vo svojich mrakoch a oblak sa pod ňou neroztrhne. Pohľad na trón zakrýva tak, že rozostiera nad ním svoj oblak. Vodnú hladinu obkolesuje medzou až tam, kde hraničí svetlo a tma. Nebeské stĺpy sa chvejú a sú ohromené jeho pohrozením. Svojou mocou rozbúril more a svojou bystrosťou roztrieskal Rahaba. Jeho duch okrášlil nebesia, jeho ruka prebodla unikajúceho hada. Pozri, toto sú len útržky jeho konania, začuli sme o tom len šepkanie. Kto však pochopí hromový hlas jeho hrdinskej sily?“
Jób 26:7-14 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Nad prázdnom on rozostiera sever, na nič zavesuje Zemeguľu, vody uzatvára do oblakov, pod nimi sa nepretrhne mračno. Mesiaca tvár v splne zacloňuje, oblaky on rozprestiera po ňom. Hladine vôd určil presný obvod, po hranicu samu svetla so tmou. Nebeské podpery sa zachvievajú, keď im pohrozí on, strach ich drví. I more rozdelil svojou veľkou mocou a svojou múdrosťou rozdrvil Obludu. Vánkom svojho dychu on rozjasnil nebo a čulého hada preklal svojou rukou. A to sú len samy kraje jeho diela, kde sme zachytili šepot jeho slova; kto bude môcť počuť znenie jeho velebnosti?!“
Jób 26:7-14 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
On rozprestrel sever nad prázdnotou, zem zavesil nad ničím. Vody zviazal do oblakov a oblak sa pod nimi nepretrhne. Zastrel pohľad na svoj trón, svoj oblak rozprestrel nad ním. Na hladine vôd vyznačil medze až po hranice svetla a tmy. Stĺpy nebies sa otriasajú a žasnú nad Jeho karhaním. Svojou mocou utíšil more a svojím dôvtipom roztrieskal Rahabu. Jeho dychom sa rozjasnilo nebo, Jeho ruka prebodla prchajúceho hada. Toto sú, hľa, len okraje Jeho ciest, a len tichučké slovo sme z toho počuli. Kto však pochopí hrmenie Jeho sily?