Ján 6:1-71

Zdieľať

Ján 6:1-71 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“ To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

Ján 6:1-71 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)

Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. Blížila sa Pascha, židovský sviatok. Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš prikázal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky piatich jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“ Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili do člna a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Bola už tma a Ježiš sa k nim ešte nevrátil. More sa búrilo, keďže dul silný vietor. Odplavili sa asi na dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a približovať sa k člnu. Naľakali sa. On im však povedal: „Ja som to, nebojte sa!“ Chceli ho vziať do člna, ale čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhej strane mora, všimol, že tam bol iba jediný čln a že Ježiš nenastúpil do člna so svojimi učeníkmi, ale že učeníci odišli sami. Prišli aj iné člny z Tiberiady blízko k miestu, kde jedli chlieb po tom, čo Pán dobrorečil. Keď zástup videl, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci, nastúpili aj oni do člnov, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho našli na druhej strane mora, povedali mu: „Rabbi, kedy si sa sem dostal?“ Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Oni mu povedali: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ Na to mu povedali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba. “ Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba, pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.“ Oni mu povedali: „Pane, vždy nám dávaj tento chlieb!“ Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. No povedal som vám, že hoci ste ma videli, neveríte. Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem. Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Tu Židia reptali proti nemu, pretože povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a namietali: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: Všetci budú poučení od Boha. Každý, kto počul Otca a dal sa ním poučiť, prichádza ku mne. Nie že by niekto bol videl Otca; Otca videl iba ten, kto je od Boha. Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, povedali: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šomrú, povedal im: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. No medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí.“ A dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nebude dané od Otca.“ Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili. Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás azda Dvanástich? No jeden z vás je diabol.“ Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. Ten ho totiž mal zradiť — jeden z Dvanástich.

Ján 6:1-71 Slovenský ekumenický preklad (SEB)

Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. Blížila sa Pascha, židovský sviatok. Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš prikázal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky piatich jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“ Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili do člna a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Bola už tma a Ježiš sa k nim ešte nevrátil. More sa búrilo, keďže dul silný vietor. Odplavili sa asi na dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a približovať sa k člnu. Naľakali sa. On im však povedal: „Ja som to, nebojte sa!“ Chceli ho vziať do člna, ale čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhej strane mora, všimol, že tam bol iba jediný čln a že Ježiš nenastúpil do člna so svojimi učeníkmi, ale že učeníci odišli sami. Prišli aj iné člny z Tiberiady blízko k miestu, kde jedli chlieb po tom, čo Pán dobrorečil. Keď zástup videl, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci, nastúpili aj oni do člnov, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho našli na druhej strane mora, povedali mu: „Rabbi, kedy si sa sem dostal?“ Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Oni mu povedali: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ Na to mu povedali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba. “ Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba, pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.“ Oni mu povedali: „Pane, vždy nám dávaj tento chlieb!“ Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. No povedal som vám, že hoci ste ma videli, neveríte. Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem. Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Tu Židia reptali proti nemu, pretože povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a namietali: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: Všetci budú poučení od Boha. Každý, kto počul Otca a dal sa ním poučiť, prichádza ku mne. Nie že by niekto bol videl Otca; Otca videl iba ten, kto je od Boha. Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, povedali: „Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ Keďže Ježiš sám vedel, že jeho učeníci proti tomu šomrú, povedal im: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. No medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí.“ A dodal: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nebude dané od Otca.“ Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili. Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás azda Dvanástich? No jeden z vás je diabol.“ Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. Ten ho totiž mal zradiť — jeden z Dvanástich.

Ján 6:1-71 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadskéhoa nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných.Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi.A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská.Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?"Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí."Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému.Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra:"Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých?"I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc.Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli.Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar.Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov.Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet.Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty. Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k morua vstúpiac na loď, išli na druhú stranu mora, do Kafarnaumu. Bola už tma, a Ježiš ešte neprišiel k nim.A more sa búrilo veľkým vetrom.Keď sa odplavili asi dvadsaťpäť alebo tridsať honov, videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi, i preľakli sa.On im však riekol: Ja som to, nebojte sa!Chceli Ho teda vziať na loď, a loď hneď pristála pri zemi, ku ktorej sa plavili. Na druhý deň zástup, stojaci na druhej strane mora, videl, že tam nebolo inej lode, len jedna [na ktorú vstúpili učeníci], a že Ježiš nevstúpil na loď spolu s učeníkmi, ale učeníci odišli sami.Prišli však lodičky z Tiberiady blízko miesta, kde jedli chlieb, keď Pán dobrorečil (Bohu).Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili na loďky a prišli do Kafarnaumu hľadajúc Ježiša.Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal?Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa."Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec."Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie?Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal.Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš?Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. "Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba;"lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život.Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb."Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť."Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte."Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho;"veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal,a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.I reptali Židia proti Nemu, že povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba.A hovorili: Nie je to Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako teraz hovorí: Zostúpil som z neba?Ježiš im odpovedal: Nereptajte medzi sebou.Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň."V prorokoch je napísané: Všetci budú vyučení Bohom; každý, kto počul Otca a učí sa, prichádza ku mne."Niežeby niekto bol videl Otca, jedine Ten, kto je od Boha, videl Otca.Veru, veru, hovorím vám: Kto verí [vo mňa], má večný život.Ja som chlieb života.Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli.To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel."Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta. "I hádali sa Židia medzi sebou: Ako nám tento môže dať jesť [svoje] telo?Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe.Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa.To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.Toto povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať?Keďže Ježiš vedel sám od seba, že Jeho učeníci reptajú na to, povedal im: Toto vás pohoršuje?A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým?Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí.I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec.Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním.Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť?Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš,a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží.Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť - jeden z dvanástich.