Ján 11:1-44
Ján 11:1-44 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“ Učeníci mu povedali: „Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?“ Ježiš odpovedal: „Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.“ Toto povedal a ešte dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel. Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!“ Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.“ Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ Ježiš zaplakal. Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!“ Niektorí z nich však hovorili: „Či nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, urobiť aj to, aby tento nezomrel?“ Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ Ježiš jej odpovedal: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“
Ján 11:1-44 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni. Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“ Učeníci mu povedali: „Rabbi, teraz ťa chceli Židia kameňovať, a zasa ta ideš?“ Ježiš odpovedal: „Či nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkýna sa, pretože vidí svetlo tohto sveta. Ale ak niekto chodí v noci, potkýna sa, lebo v nej nieto svetla.“ Toto povedal a ešte dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku. Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazár zomrel. Pre vás sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. No poďme k nemu!“ Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.“ Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ Ježiš zaplakal. Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!“ Niektorí z nich však hovorili: „Či nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, urobiť aj to, aby tento nezomrel?“ Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ Ježiš jej odpovedal: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“
Ján 11:1-44 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
Ján 11:1-44 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Bol jeden nemocný, Lazár z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty."Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý."I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný.Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží.Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára."Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol;"až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska.Učeníci Mu hovorili: Majstre, Židia Ťa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš?Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohto sveta,ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože nieto v ňom svetla."Toto povedal, a potom im riekol: Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť."Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie.Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku.Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazár umrel -a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu.Tomáš, prímenom Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním! Keď Ježiš prišiel, našiel ho už štvrtý deň ležať v hrobe.Betánia bola blízko Jeruzalema, asi na pätnásť honov.Mnohí zo Židov prišli k Marte a Márii potešovať ich (v zármutku) nad bratom.Keď Marta počula, že Ježiš prichádza, šla Mu naproti, Mária však sedela doma.I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh.Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych.Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie,a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.A len čo to povedala, zavolala si tajne sestru Máriu a riekla jej: Majster je tu a volá ťa."Ako to (Mária) počula, rýchlo vstala a šla k Nemu;"Ježiš totiž nedošiel ešte k mestečku, ale bol na mieste, kde Mu Marta vyšla naproti.Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať.Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela Ho, padla Mu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel.Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušenýriekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa!A Ježiš zaplakal.Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval!Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel?"Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom."I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy.Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?Odvalili teda kameň [kde ležal ten mŕtvy], a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal.Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal:A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von!I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde.