Izaiáš 49:15-23
Izaiáš 49:15-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou. Náhle došli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba. Poobzeraj sa dookola a hľaď: Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe. „Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „všetkých si dáš na seba ako ozdobu, opášeš sa nimi ako nevesta. Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská, tvoja spustošená krajina bude odteraz tesná pre obyvateľov, tí, čo ju ničili, sa vzdialia. Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla: ‚Tesné mi je to miesto. Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.‘ Povieš si: ‚Kto mi len týchto porodil? Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená. Ktože ich vychoval? Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?‘“ Takto hovorí Pán, Hospodin: „Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom, k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu. Tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleciach. Králi budú tvojimi pestúnmi a ich kňažné tvojimi dojkami. Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh a ty spoznáš, že ja som Hospodin, ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.“
Izaiáš 49:15-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou. Náhle došli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba. Poobzeraj sa dookola a hľaď: Všetci sa zhromaždili a prišli k tebe. „Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „všetkých si dáš na seba ako ozdobu, opášeš sa nimi ako nevesta. Lebo tvoje zrúcaniny, rumoviská, tvoja spustošená krajina bude odteraz tesná pre obyvateľov, tí, čo ju ničili, sa vzdialia. Znova a znova ti budú nahlas hovoriť synovia, o ktorých si prišla: ‚Tesné mi je to miesto. Ustúp mi, aby som sa mohol usadiť.‘ Povieš si: ‚Kto mi len týchto porodil? Bola som bezdetná a neplodná, zajatá a odvlečená. Ktože ich vychoval? Hľa, ja som zostala sama, kde boli títo?‘“ Takto hovorí Pán, Hospodin: „Hľa, zdvihnem svoju ruku k národom, k ľuďom pozdvihnem svoju zástavu. Tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleciach. Králi budú tvojimi pestúnmi a ich kňažné tvojimi dojkami. Tvárou na zemi sa budú koriť pred tebou, budú lízať prach tvojich nôh a ty spoznáš, že ja som Hospodin, ktorý nedopustí, aby boli zahanbení tí, čo v neho dúfajú.“
Izaiáš 49:15-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou. Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba. Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem - hovorí Pán - všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha. Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia. Ešte budú hovoriť - počuješ to - dietky tvojej neplodnosti: „Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!“ A budeš si vravieť v sebe: „Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?“ Toto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú. Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú.“
Izaiáš 49:15-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou. Ponáhľajú sa tvoji stavitelia, odídu od teba tí, čo ťa búrali a rúcali. Pozdvihni oči vôkol a pozri, všetci sa zhromaždia a prídu k tebe. Akože ja žijem - znie výrok Hospodinov - všetkých si ich oblečieš ako skvost a opášeš sa nimi ako mladucha. Lebo tvoje zrúcaniny a pustatiny i tvoja spustošená krajina bude teraz priúzka pre tvojich obyvateľov a tvoji ničitelia budú ďaleko. Synovia zrodení v tvojej bezdetnosti ti ešte zreteľne povedia: Úzke mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mohol bývať. V duchu si povieš: Kto mi zrodil týchto? Veď ja som bola bezdetná a neplodná, zajatá, zahnaná. A kto vychoval týchto? Ajhľa, sama som ostala, a kde sa vzali títo? "Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, zdvihnem ruku k pohanom a svoju koruhvu pozdvihnem k národom; tvojich synov prinesú v náručí a tvoje dcéry donesú na pleci. "Králi budú tvojimi ochrancami a ich kňažné tvojimi dojkami. Budú sa ti klaňať tvárou k zemi a lízať prach tvojich nôh. Vtedy poznáš, že ja som Hospodin, v ktorom sa nesklamú tí, čo dúfajú v Neho.