Hebrejom 9:1-15
Hebrejom 9:1-15 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu. Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou. Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí zatieňovali vrchnák archy zmluvy. O tom teraz podrobne netreba hovoriť. Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stanu kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu. Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu. Takto Duch Svätý ukazuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte zjavná cesta do svätyne. To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy. Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, nie rukou zhotovený, čiže nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí, o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy.
Hebrejom 9:1-15 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu. Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou. Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí zatieňovali vrchnák archy zmluvy. O tom teraz podrobne netreba hovoriť. Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stanu kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu. Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu. Takto Duch Svätý ukazuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte zjavná cesta do svätyne. To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy. Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, nie rukou zhotovený, čiže nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí, o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy.
Hebrejom 9:1-15 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby, a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná. Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy. Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva.
Hebrejom 9:1-15 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Aj prvá zmluva mala síce určité bohoslužobné predpisy aj svätyňu na zemi."Zriadili totiž prvý stánok: v ňom bol svietnik a stôl s posvätnými chlebmi; to sa volá svätyňa."A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých:"tu je zlatý kadidlový oltár, truhla zmluvy celá obložená zlatom, v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy;"nad ňou cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu. O tom však netreba teraz hovoriť podrobne."Odkedy je to tak zariadené, do prvého stánku opätovne vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu;"do druhého však len raz do roka (vchádza) sám veľkňaz, ale nie bez krvi, ktorú prináša za seba a za nevedomosti ľudu.Týmto naznačuje Duch Svätý, že cesta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjavná, kým stojí prvý stánok,"ktorý je obrazom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré nemôžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uctieva Boha,"a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy. Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie.Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote:o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu. Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva.