Genezis 43:1-34
Genezis 43:1-34 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Hlad však ťažko doliehal na krajinu. Keď spotrebovali všetko obilie, čo ako potravu doniesli z Egypta, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘ Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘“ Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata?“ Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive, nepomrieme ani my, ani ty, ani naše deti. Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba, prehreším sa voči tebe na celý život. Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“ Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu, trochu medu, mastixovú živicu, ladan, pistácie a mandle. Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli navrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi! Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí, zostanem.“ Muži vzali so sebou dary, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pripraviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ Správca urobil, čo mu Jozef rozkázal, a mužov uviedol do Jozefovho domu. Tí muži sa však preľakli, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. Povedali mu: „Prosíme, pane, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. Keď sme však prišli na miesto, kde sme prenocovali, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.“ Správca im však povedal: „Upokojte sa, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna. Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal obrok. Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tam budú obedovať. Keď Jozef vkročil do domu, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú. Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ Oni odvetili: „Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. Keď sa pozrel, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. Potom si umyl tvár, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svojho veku. Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním.
Genezis 43:1-34 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Hlad však ťažko doliehal na krajinu. Keď spotrebovali všetko obilie, čo ako potravu doniesli z Egypta, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘ Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘“ Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata?“ Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive, nepomrieme ani my, ani ty, ani naše deti. Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba, prehreším sa voči tebe na celý život. Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“ Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu, trochu medu, mastixovú živicu, ladan, pistácie a mandle. Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli navrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi! Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí, zostanem.“ Muži vzali so sebou dary, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pripraviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ Správca urobil, čo mu Jozef rozkázal, a mužov uviedol do Jozefovho domu. Tí muži sa však preľakli, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. Povedali mu: „Prosíme, pane, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. Keď sme však prišli na miesto, kde sme prenocovali, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.“ Správca im však povedal: „Upokojte sa, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna. Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal obrok. Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tam budú obedovať. Keď Jozef vkročil do domu, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú. Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ Oni odvetili: „Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. Keď sa pozrel, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. Potom si umyl tvár, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svojho veku. Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním.
Genezis 43:1-34 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Ale hlad ťažko doliehal na krajinu. Keď už strovili všetko obilie, čo priniesli z Egypta, otec im povedal: „Choďte a kúpte nám zasa trochu potravy!“ Júda mu však odvetil: „Ten človek nám dôrazne prikázal: »Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude váš brat s vami!« Ak pošleš s nami aj nášho brata, tak sa vyberieme nakúpiť pre teba živobytia. Ak ho však s nami nepošleš, nepôjdeme dolu, lebo ten muž nám prikázal: »Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude váš brat s vami!«“ Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste len priviedli na mňa nešťastie a prezradili ste, že máte ešte brata?“ Oni odvetili: „Ten muž sa veľmi zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: »Žije ešte váš otec? Máte ešte brata?« My sme mu odpovedali na jeho otázky. Mohli sme my vedieť, že nám povie: »Priveďte svojho brata sem!«?“ Tu povedal Júda svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou! Tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a aby sme nepomreli aj my, aj ty, aj naše deti. Ja sa zaň zaručujem. Odo mňa ho požaduj! Ak by som ti ho nepriviedol späť a nepostavím ti ho zasa pred oči, celý svoj život budem vinný pred tebou. Lebo keby sme neboli toľko otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili.“ Vtedy im povedal otec Izrael: „Keď je to už raz tak, nuž urobte toto: Vezmite do vriec niečo z najlepších plodín krajiny a zaneste to ako dar tomu mužovi; niečo balzamu, medu, mastixovej živice a ladanumu, pistácie a mandlí! Vezmite so sebou tiež dvojnásobnú čiastku peňazí, lebo tie peniaze, čo ste našli na vrchu vo vašich vreciach, musíte zaniesť späť. Možno je to nejaký omyl. Zoberte so sebou aj svojho brata! A už choďte, vráťte sa k tomu mužovi! Všemohúci Boh nech vám dá milosrdenstvo u toho muža a nech dá odísť aj vášmu bratovi, čo zostal, aj Benjamínovi! A ja, ako som bol bez detí, tak bez detí aj ostanem!“ Potom mužovia zobrali dary, vzali aj dvojnásobok peňazí a Benjamína, vydali sa na cestu do Egypta a dostavili sa pred Jozefa. Keď Jozef videl s nimi Benjamína, povedal správcovi domu: „Zaveď týchto mužov do domu, daj zabiť nejaké dobytča a daj to pripraviť, lebo títo mužovia budú obedovať so mnou!“ Ten človek urobil, ako rozkázal Jozef, a mužov zaviedol do Jozefovho domu. Ale muži sa preľakli, keď ich voviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: „To bude pre peniaze, čo sa minulý raz našli v našich vreciach, že nás vedú dnu, aby nás obžalovali a usvedčili a potom uvrhli nás i naše osly do otroctva.“ I pristúpili k správcovi Jozefovho domu, prihovorili sa mu pri vchode do domu a vraveli mu: „Prosíme, pane! My sme sem raz prišli nakúpiť potravy. Keď sme prišli do nocľahárne, otvorili sme svoje vrecia a v každom vreci navrchu ležali i každého jedného peniaze, naše peniaze, ako sme ich vyplatili! Teraz ich prinášame späť. Doniesli sme však aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. My vôbec nevieme, kto nám naše peniaze vložil do našich vriec.“ On im odvetil: „Uspokojte sa a nebojte sa. Váš Boh a Boh vášho otca vám tajne dal tie poklady do vašich vriec. Ja som vaše peniaze dostal.“ Potom k nim vyviedol Simeona. A tento človek zaviedol mužov do Jozefovho domu, dal im vody, aby si umyli nohy, a dal tiež krmu ich oslom. Kým však neprišiel napoludnie Jozef, oni vykladali dary, lebo počuli, že tu budú jesť. Keď Jozef vošiel do domu, odovzdali mu dary, ktoré mali so sebou v dome, a poklonili sa pred ním až po zem. Jozef sa ich vypytoval, ako sa majú, a vravel: „Má sa dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?“ Oni odpovedali: „Tvoj sluha, náš otec, ešte žije.“ Pritom sa mu hlboko poklonili. Keď zdvihol oči, zbadal svojho brata Benjamína, syna svojej matky, a povedal: „To je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi rozprávali?“ A riekol: „Nech sa nad tebou zmiluje Boh, syn môj!“ Nato sa Jozef rýchlo vytratil, lebo ho veľmi dojala prítomnosť jeho brata a žiadalo sa mu vyplakať. I vošiel do odľahlej komnaty a tam plakal. Potom si umyl tvár a opäť vyšiel von a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ I doniesli jemu aj im osobitne a Egypťanom, čo s nimi jedli, tiež osobitne. Egypťania totiž nesmeli jesť spolu s Hebrejmi, lebo Egypťania to pokladali za ohavnosť. Oni však sedeli naproti nemu, a od najstaršieho po najmladšieho, celkom podľa veku. Takže sa nad tým títo mužovia veľmi divili. A on im dal nosiť z jedál, ktoré boli pred ním. Toho však, čo priniesli Benjamínovi, bolo päť ráz toľko ako toho, čo prinášali ostatným. A pili s ním, až mali dobrú náladu.
Genezis 43:1-34 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Avšak hlad ťažko doliehal na krajinu.Keď strovili obilie, čo priniesli z Egypta, povedal im otec: Choďte nám znova nakúpiť niečo potravín.Júda mu však odpovedal: Ten muž nás dôrazne napomínal: Neukážte sa mi na oči, ak nebude s vami váš brat.Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime ti potravín.Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami.Nato povedal Izrael: Prečo ste mi tak zle urobili, keď ste prezradili tomu mužovi, že máte ešte brata?Oni povedali: Ten muž sa nás veľmi vypytoval na naše príbuzenstvo: Žije ešte váš otec? Máte brata? A my sme mu odpovedali len na tieto otázky. Či sme my mohli vedieť, že nám povie: Priveďte sem brata!?Vtedy Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a nepomreli ani my, ani ty, ani naše deti."Ja sa ti zaručím za neho, z mojej ruky ho môžeš vyžadovať; ak ti ho neprivediem späť a nepostavím pred teba, navždy ponesiem vinu pred tebou."Veru, keby sme neboli otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili.Nato im povedal ich otec Izrael: Ak je to teda tak, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodín krajiny, a dopravte tomu mužovi ako dar niečo balzamu, niečo medu, vzácnu živicu, pistáciové orechy a mandle."Vezmite so sebou aj iné peniaze a peniaze vložené na vrch do vašich vriec vráťte vlastnoručne späť; bude to asi omyl."Vezmite brata, vyberte sa a vráťte sa k tomu mužovi.Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem. "Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa."Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie."Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu.""Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami."Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu:Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín.Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť.Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec."Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna."Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom.Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem.On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije?"Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre."Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj!"Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal."Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo!A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť.A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého.Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle.