Genezis 42:1-38
Genezis 42:1-38 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď Jákob videl, že v Egypte predávajú obilie, povedal svojim synom: „Čo sa tu nečinne obzeráte?“ Potom dodal: „Počul som, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho, aby sme zostali nažive a nepomreli!“ Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi, lebo si povedal: „Mohla by ho zastihnúť nehoda.“ S tými, čo šli do Egypta nakúpiť obilie, odišli aj Izraelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. Jozef bol správcom Egypta, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. Keď Jozef zazrel svojich bratov, spoznal ich, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: „Odkiaľ ste prišli?“ Odpovedali: „Z Kanaánu, aby sme nakúpili potravu.“ Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ Oni však odpovedali: „Nie, pane, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači.“ On však znova tvrdil: „Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ Oni odpovedali: „Bolo nás, tvojich služobníkov, dvanásť. Sme bratia, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.“ Jozef však opakoval: „Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači! Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón, odtiaľto nevyjdete, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol! Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová, či sú pravdivé, alebo nie. Ako žije faraón, ste vyzvedači!“ Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia. Na tretí deň im Jozef povedal: „Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive, urobte toto: Ak ste statoční, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete.“ Oni to aj urobili. Medzi sebou si vraveli: „Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie, no nepočúvali sme ho, preto doľahlo na nás toto súženie.“ Rúben im povedal: „Nevravel som vám, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.“ Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. Obilie naložili na osly a odišli. Keď tam, kde nocovali, jeden z nich otvoril vrece, aby dal oslovi obrok, navrchu vo vreci zbadal peniaze. Zvolal na bratov: „Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci!“ Vtedy im ochablo srdce, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: „Čo nám to Boh urobil?“ Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo: „Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. Ubezpečovali sme ho, že sme statoční ľudia, že nie sme vyzvedači, že nás bolo dvanásť bratov, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. Ten muž, pán krajiny, nám povedal: ‚Či ste statoční, dozviem sa z toho, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje hladujúce rodiny a choďte! Keď mi privediete svojho najmladšieho brata, poznám, že nie ste vyzvedači, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.‘“ Keď vyprázdňovali vrecia, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali, že v mešcoch sú peniaze, zachvátila ich hrôza. Vtedy im otec Jákob povedal: „Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo!“ Nato Rúben povedal otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho, ja ti ho privediem späť!“ On však opakoval: „Môj syn nepôjde s vami, jeho brat je mŕtvy, on zostal sám. Keby sa mu cestou, ktorou pôjdete, prihodilo nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“
Genezis 42:1-38 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď Jákob videl, že v Egypte predávajú obilie, povedal svojim synom: „Čo sa tu nečinne obzeráte?“ Potom dodal: „Počul som, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho, aby sme zostali nažive a nepomreli!“ Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi, lebo si povedal: „Mohla by ho zastihnúť nehoda.“ S tými, čo šli do Egypta nakúpiť obilie, odišli aj Izraelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. Jozef bol správcom Egypta, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. Keď Jozef zazrel svojich bratov, spoznal ich, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: „Odkiaľ ste prišli?“ Odpovedali: „Z Kanaánu, aby sme nakúpili potravu.“ Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ Oni však odpovedali: „Nie, pane, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači.“ On však znova tvrdil: „Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ Oni odpovedali: „Bolo nás, tvojich služobníkov, dvanásť. Sme bratia, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.“ Jozef však opakoval: „Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači! Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón, odtiaľto nevyjdete, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol! Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová, či sú pravdivé, alebo nie. Ako žije faraón, ste vyzvedači!“ Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia. Na tretí deň im Jozef povedal: „Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive, urobte toto: Ak ste statoční, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete.“ Oni to aj urobili. Medzi sebou si vraveli: „Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie, no nepočúvali sme ho, preto doľahlo na nás toto súženie.“ Rúben im povedal: „Nevravel som vám, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.“ Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. Obilie naložili na osly a odišli. Keď tam, kde nocovali, jeden z nich otvoril vrece, aby dal oslovi obrok, navrchu vo vreci zbadal peniaze. Zvolal na bratov: „Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci!“ Vtedy im ochablo srdce, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: „Čo nám to Boh urobil?“ Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo: „Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. Ubezpečovali sme ho, že sme statoční ľudia, že nie sme vyzvedači, že nás bolo dvanásť bratov, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. Ten muž, pán krajiny, nám povedal: ‚Či ste statoční, dozviem sa z toho, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje hladujúce rodiny a choďte! Keď mi privediete svojho najmladšieho brata, poznám, že nie ste vyzvedači, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.‘“ Keď vyprázdňovali vrecia, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali, že v mešcoch sú peniaze, zachvátila ich hrôza. Vtedy im otec Jákob povedal: „Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo!“ Nato Rúben povedal otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho, ja ti ho privediem späť!“ On však opakoval: „Môj syn nepôjde s vami, jeho brat je mŕtvy, on zostal sám. Keby sa mu cestou, ktorou pôjdete, prihodilo nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“
Genezis 42:1-38 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď sa Jakub dozvedel, že v Egypte majú obilie, povedal svojim synom: „Prečo hľadíte jeden na druhého?“ A pokračoval: „Pozrite, počul som, že v Egypte majú obilie. Choďte ta a nakúpte pre nás obilia, aby sme ostali na žive a nepomreli!“ I vybralo sa desať Jakubových synov do Egypta nakúpiť obilia. Ale Jozefovho brata Benjamína Jakub neposlal s jeho bratmi, vravel, že by sa mu mohlo prihodiť nešťastie. Takto prišli aj Izraelovi synovia medzi tými, čo putovali nakúpiť obilie. V krajine Kanaán bol totižto hrozný hlad. A Jozef bol tým vladárom nad zemou, ktorý všetkým národom zeme predával obilie. Keď ta teda bratia došli, poklonili sa mu až po zem. Len čo Jozef videl svojich bratov, poznal ich. Správal sa však voči nim ako cudzí a prísno sa s nimi rozprával. Povedal im: „Odkiaľ ste prišli?“ Oni odpovedali: „Z krajiny Kanaán nakúpiť živobytie.“ A kým Jozef poznal svojich bratov, oni ho nepoznali. A Jozef si spomenul na sny, ktoré mal o nich. Tu im povedal: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste sem, aby ste vyzvedeli, kde má táto krajina neopevnené miesta!“ Oni mu však vraveli: „Nie, pane! Naozaj, tvoji sluhovia prišli len živobytie nakúpiť! My všetci sme synovia jedného muža. Počestní sme my ľudia. Tvoji sluhovia nie sú nijakí vyzvedači!“ Ale on im tvrdil: „Nie tak! Vy ste sem prišli, aby ste vyzvedeli, kde má táto krajina neopevnené miesto!“ Oni opakovali: „Nás, tvojich sluhov, je dvanásť. Bratia sme, synovia jedného muža v kanaánskej krajine; a uver, najmladší je toho času pri našom otcovi a jedného už niet!“ Tu im Jozef povedal: „Je to tak, ako hovorím: Vyzvedači ste! V tomto vás vyskúšam. Pri faraónovom živote! Neodídete odtiaľto, kým sem nepríde váš najmladší brat. Pošlite jedného z vás, nech privedie vášho brata, vy však budete vo väzení! A vyskúšajú sa vaše výpovede, či sú vaše reči pravdivé, alebo nie. Pri faraónovom živote! Vy ste vyzvedači!“ Potom ich dal spolu na tri dni do väzenia. Na tretí deň im Jozef povedal: „Ak chcete žiť, musíte to urobiť! Ja som taký, ktorý sa bojí Boha. Ak ste počestní ľudia, nech ostane jeden z vašich bratov v dome vášho väzenia a vy si naberte pre svoju hladujúcu rodinu obilie a choďte! Ale svojho najmladšieho brata priveďte ku mne, aby sa dokázalo, že sú vaše reči pravdivé, a aby ste neprišli o život.“ Oni urobili, ako rozkázal, a medzi sebou si vraveli: „Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, ale my sme nepočúvali. Za to doľahlo na nás toto trápenie.“ A Ruben im vyčitoval takto: „Nevravel som vám: Nepreviňte sa proti chlapcovi!? No vy ste nechceli ani počuť. Hľa, teraz sa vyžaduje od nás jeho krv!“ Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo (obyčajne) bol pri nich tlmočník. I odvrátil sa od nich a plakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi. Nato dal spomedzi nich chytiť Simeona a pred ich očami ho dal zviazať. Potom Jozef rozkázal, aby im vrecia naplnili obilím, aby každému jeho peniaze vložili do jeho vreca a aby im dali aj potravy na cestu. Keď im takto pripravili, oni naložili obilie na svoje osly a odišli odtiaľ. Tu jeden z nich otvoril vrece, aby v nocľahárni nakŕmil svojho osla, a zbadal svoje peniaze. Boli tam na vrchu vo vreci. I povedal svojim bratom: „Našli sa moje peniaze! Tu v mojom vreci!“ Tŕpli od údivu, s chvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: „Prečo nám to Boh urobil?!“ Keď potom došli k svojmu otcovi v krajine Kanaán, rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo, a vraveli: „Muž, ktorý je pánom krajiny, tvrdo s nami nakladal a pokladal nás za vyzvedačov v krajine. Povedali sme mu: »My sme počestní ľudia, nie sme nijakí vyzvedači. Sme dvanásti bratia, synovia nášho otca; jedného už niet a najmladší je pri našom otcovi v kanaánskej krajine.« Ale muž, pán tej krajiny, nám povedal: »Podľa toho poznám, že ste počestní ľudia: Nechajte jedného z bratov tu u mňa! Potom si naberte pre svoju hladujúcu rodinu a choďte! Musíte mi však priviesť svojho najmladšieho brata, aby som sa presvedčil, že nie ste vyzvedači, ale počestní ľudia. Vášho brata vám len potom vydám a vy sa budete voľne pohybovať v krajine.«“ A keď vysýpali vrecia, každý našiel vo svojom vreci svoje peniaze. Keď aj so svojím otcom videli peniaze, naľakali sa. Tu im povedal ich otec Jakub: „Okrádate ma (o deti)! Niet Jozefa, Simeona niet a chcete odviesť aj Benjamína! Toto všetko sa na mňa valí!“ Vtedy Ruben povedal svojmu otcovi: „Oboch mojich synov môžeš zabiť, ak ti ho neprivediem späť. Spoľahni sa na mňa, ja ti ho dovediem!“ On však povedal: „Môj syn nepôjde s vami. Jeho brat je mŕtvy a on ostal sám. Ak by ho zastihlo nešťastie na ceste, po ktorej pôjdete, zármutkom by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“
Genezis 42:1-38 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď Jákob videl, že v Egypte je obilie, povedal svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého?A dodal: Ajhľa, počul som, že v Egypte je obilie. Choďte a nakúpte tam pre nás obilie, aby sme ostali nažive a nemuseli pomrieť.Tak odišli desiati Jozefovi bratia nakúpiť obilie v Egypte.Ale Jozefovho brata, Benjamína Jákob nepustil s bratmi, lebo si pomyslel: Mohla by ho zastihnúť nehoda."Izraelovi synovia prišli nakúpiť obilia spolu s inými, čo tam prichádzali; v Kanaáne bol totiž hlad. ""Vtedy bol Jozef vládcom v krajine; predával obilie všetkému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, poklonili sa mu tvárou až po zem.""Keď Jozef uzrel svojich bratov, poznal ich, ale správal sa voči nim ako cudzí; hovoril s nimi prísne a opýtal sa ich: Odkiaľ prichádzate? Oni odpovedali: Z Kanaánu nakúpiť potravín."Jozef poznal svojich bratov, ale oni ho nepoznali.Vtedy sa rozpomenul na sny, ktoré mal o nich, a povedal im: Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny.Oni mu však odvetili: Nie, pane, tvoji sluhovia si prišli nakúpiť potravín."Všetci sme synovia jedného otca; sme statoční; tvoji sluhovia nie sú vyzvedačmi."Ale on im povedal: Nie, veru ste si prišli obzrieť nechránené miesta krajiny."Vtedy povedali: My, tvoji sluhovia sme dvanásti bratia, synovia jedného muža v Kanaáne; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet."Ale Jozef im povedal: Tak je, ako som vám povedal: Vyzvedači ste.Takto si vás vyskúšam - na faraónov život - neodídete odtiaľto, iba ak príde sem váš najmladší brat."Pošlite jedného spomedzi seba, aby priviedol vášho brata, ale vy zostanete uväznení; tak budú preskúšané vaše reči, či vravíte pravdu. Ale ak nie - na faraónov život - ste vyzvedači."A dal ich na tri dni do väzenia.Na tretí deň im Jozef povedal: Urobte toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha.Ak ste statoční, jeden váš brat nech ostane sputnaný vo vašom doterajšom väzení, vy však choďte a zaneste obilie svojim domácim na utíšenie hladu.Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť. I urobili tak."Potom si povedali: Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvali sme ho; preto prišlo na nás toto súženie."Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv.Oni však nevedeli, že im Jozef rozumie, lebo sa dorozumievali pomocou tlmočníka."Vtedy sa odvrátil od nich a zaplakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sputnať."Nato Jozef rozkázal, aby im naplnili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na cestu. A urobili tak.Naložili si obilie na osly a odišli odtiaľ.Keď si však jeden z nich otvoril vrece, aby na mieste nocľahu dal obrok oslovi, zazrel svoje peniaze na vrchu vo vreci,"a povedal bratom: Peniaze sa mi vrátili, tu hľa, mám ich vo vreci. I stratili odvahu; s rozochvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: Čo nám to Boh urobil? "Keď prišli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, rozpovedali mu všetko, čo sa im prihodilo:Prísne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vyzvedať v krajine."Povedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vyzvedači;""sme dvanásti bratia, synovia svojho otca; jedného niet a najmladší je teraz u nášho otca v Kanaáne."A ten muž, čo je pánom krajiny, nám povedal: Podľa tohto poznám, či ste statoční: jedného zo svojich bratov nechajte u mňa, naberte si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte!"Ale priveďte mi svojho najmladšieho brata; tak poznám, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční; vydám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine."Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa."Vtedy im povedal ich otec Jákob: Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Benjamína mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa."Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. Zver ho mne a ja ti ho privediem späť.Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia.