Genezis 39:1-23
Genezis 39:1-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď Jozefa odviedli do Egypta, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, ho kúpil Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže. Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad. Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma. Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol. Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov. Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech. Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok,“ náramne sa rozhneval. Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.
Genezis 39:1-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď Jozefa odviedli do Egypta, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, ho kúpil Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže. Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad. Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma. Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol. Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov. Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech. Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok,“ náramne sa rozhneval. Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.
Genezis 39:1-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli. S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo a ostal v dome svojho egyptského pána. Keď jeho pán videl, že je s ním Pán a že Pán vo všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky, Jozef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval mu a neskôr ho urobil správcom svojho domu a do jeho rúk zveril všetko, čo mal. A odkedy ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. A tak zveril do Jozefových rúk všetok majetok a sám sa nestaral o nič inšie ako o chlieb, ktorý jedol. Jozef však mal peknú tvár a krásnu postavu. Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: „Ľahni si so mnou!“ On však odoprel a povedal žene svojho pána: „Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok. Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť.“ A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju, aby si s ňou ľahol a bol s ňou. V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti, a nik z domácich nebol dnu. Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: „Ľahni si so mnou!“ On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von. Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, zavolala domácich a vravela im: „Pozrite len, priviedol nám hebrejského muža, aby nás priniesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so mnou ľahne, ale ja som hlasne volala. Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von.“ A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán. Potom mu rozprávala to isté a vravela: „Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech. Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von.“ Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: „Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha,“ veľmi sa rozhneval a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený. Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára, takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz. Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil, Pán mu dožičil úspech.
Genezis 39:1-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli."Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána.""Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách.""Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal."Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad. Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne!On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk,"ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?"Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou.Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu - a z domácich nikto nebol v dome -chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von.Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von,zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala.Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von."A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov;"i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech.Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von.Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom.Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení.Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu.Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť."Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil."