Genezis 38:1-30
Genezis 38:1-30 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chira. Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. Znova počala, porodila syna a nazvala ho Onán. Opäť porodila syna a dala mu meno Šela. Bolo to v Kezíbe, keď ho porodila. Júda dal Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorá sa volala Tamar. Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život. Potom povedal Júda Onánovi: „Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo!“ Onán však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil. Vtedy povedal Júda svojej neveste: „Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šela.“ Povedal si však: „Len aby nezomrel ako jeho bratia.“ Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca. Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, Šúova dcéra. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel so svojím priateľom Chirom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny. Vtedy oznámili Tamar: „Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.“ Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Enajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Tamar totiž vedela, že hoci Šela už dospel, nestala sa jeho ženou. Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár. Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: „Dovoľ, prosím, vojsť k tebe.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: „Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?“ On odpovedal: „Pošlem ti kozľa zo stáda.“ Ona povedala: „Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.“ Júda sa jej spýtal: „Čo ti mám dať do zálohu?“ Odpovedala: „Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke.“ Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala. Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty. Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju. Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá zasvätená smilnica, ktorá bola na ceste do Enajimu?“ Odpovedali mu: „Tu nebola nijaká zasvätená smilnica.“ Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: „Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: ‚Nijaká zasvätená smilnica tu nebola.‘“ Júda povedal: „Nech si to nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel.“ Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a upáľte!“ Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: „Počala som z muža, ktorému patria tieto veci,“ a dodala: „Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica!“ Keď sa Júda na to pozrel, povedal: „Ona je spravodlivejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šelovi.“ Potom sa už s ňou nestýkal. Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá. Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: „Akou trhlinou si sa predral?“ Preto mu dala meno Perec. Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach.
Genezis 38:1-30 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chira. Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. Znova počala, porodila syna a nazvala ho Onán. Opäť porodila syna a dala mu meno Šela. Bolo to v Kezíbe, keď ho porodila. Júda dal Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorá sa volala Tamar. Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život. Potom povedal Júda Onánovi: „Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo!“ Onán však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil. Vtedy povedal Júda svojej neveste: „Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šela.“ Povedal si však: „Len aby nezomrel ako jeho bratia.“ Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca. Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, Šúova dcéra. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel so svojím priateľom Chirom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny. Vtedy oznámili Tamar: „Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.“ Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Enajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Tamar totiž vedela, že hoci Šela už dospel, nestala sa jeho ženou. Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár. Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: „Dovoľ, prosím, vojsť k tebe.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: „Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?“ On odpovedal: „Pošlem ti kozľa zo stáda.“ Ona povedala: „Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.“ Júda sa jej spýtal: „Čo ti mám dať do zálohu?“ Odpovedala: „Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke.“ Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala. Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty. Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju. Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá zasvätená smilnica, ktorá bola na ceste do Enajimu?“ Odpovedali mu: „Tu nebola nijaká zasvätená smilnica.“ Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: „Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: ‚Nijaká zasvätená smilnica tu nebola.‘“ Júda povedal: „Nech si to nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel.“ Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a upáľte!“ Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: „Počala som z muža, ktorému patria tieto veci,“ a dodala: „Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica!“ Keď sa Júda na to pozrel, povedal: „Ona je spravodlivejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šelovi.“ Potom sa už s ňou nestýkal. Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá. Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: „Akou trhlinou si sa predral?“ Preto mu dala meno Perec. Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach.
Genezis 38:1-30 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Bolo to asi v tom čase, keď sa Júda odtiahol od svojich bratov a svoj stan rozložil pri mužovi z Odolamy, ktorý sa volal Hiram. Tam Júda videl dcéru istého Kanaánčana, ktorý sa volal Sue. Vzal si ju za ženu a obcoval s ňou. Ona počala a porodila syna, a nazvala ho Her. Potom znova počala a porodila syna, a dala mu meno Onan. Nato ešte raz počala a zasa porodila syna, ktorého nazvala Sela. Keď ho porodila, bola v Kezibe. Júda potom vzal svojmu prvorodenému Herovi za manželku Tamaru. Ale Her, Júdov prvorodený, sa znepáčil Pánovi a Pán mu dal zomrieť. Vtedy Júda povedal Onanovi: „Obcuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!“ Keďže Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, kedykoľvek obcoval so ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi. Pánovi sa však znepáčilo, čo robil, a dal zomrieť aj jemu. Potom Júda povedal svojej neveste Tamare: „Bývaj ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Sela!“ Myslel si totiž, že by aj on zomrel ako jeho brat. Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca. Po dlhšom čase Sueho dcéra, Júdova žena zomrela. Keď sa Júdovi skončil smútok, šiel so svojím priateľom Hirom z Odolamy do Tamny k strihačom svojich oviec. Tamare oznámili: „Práve prichádza do Tamny tvoj svokor strihať ovce.“ Ona odložila svoje vdovské šaty, prikryla sa závojom a zahalená si sadla pri vchode do Enaimu, ktorý je na ceste do Tamny, lebo videla, že ju nedali za ženu Selovi, hoci už dorástol. Keď ju takto Júda zbadal, pokladal ju za pobehlicu, lebo si zahalila tvár, a z cesty zabočil k nej a povedal: „Počuj, chcel by som s tebou obcovať.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu vravela: „Čo mi dáš, aby si mohol so mnou obcovať?“ On odvetil: „Pošlem ti z čriedy kozľa.“ Ale ona povedala: „Daj mi záloh, kým ho nepošleš!“ On povedal: „Aký záloh ti mám dať?“ Ona vravela: „Svoj pečatný prsteň, svoju šnúru a palicu, čo máš v rukách!“ On jej to dal a obcoval s ňou, a ona od neho počala. Potom vstala a odišla odtiaľ; odložila závoj a opäť si obliekla vdovské šaty. Keď potom Júda poslal po svojom priateľovi z Odolamy kozľa, aby od ženy dostal späť záloh, on ju nenašiel. Keď sa pýtal miestnych ľudí: „Kde je tá neviestka, čo sedela v Enaime pri ceste?“, oni vraveli: „Tu nebola nijaká neviestka!“ I vrátil sa k Júdovi a povedal: „Ja som ju nenašiel a miestni ľudia tvrdia: »Tu nebola nijaká neviestka.«“ A Júda povedal: „Nech si to má, aby sme nevyšli na posmech! Ja som jej poslal kozľa, ale ty si ju nenašiel!“ Asi o tri mesiace oznámili Júdovi: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a následkom svojho smilstva je aj ťarchavá!“ Júda povedal: „Vyveďte ju, nech ju upália!“ Keď ju vyviedli, poslala svojmu svokrovi odkaz: „Počala som od toho muža, ktorému patrí toto“ a dodala: „Pozri, čí je to majetok - tento prsteň, táto šnúra a táto palica!“ Júda sa k veciam priznal a povedal: „Ona je spravodlivejšia ako ja. Veď prečo som ju nedal svojmu synovi Selovi!?“ No viac nemal s ňou nič. Keď prišiel čas pôrodu, boli dvojčatá v jej živote. A keď rodila, vystrčil jeden ruku. Babica vzala červenú niť a uviazala mu ju na ruku a pritom povedala: „Tento vyšiel prvý.“ On však ruku stiahol späť a vyšiel jeho brat. Tu povedala ona: „Prečo si urobil pre seba trhlinu?“ A nazvali ho Fáresom. Nato sa zjavil jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť, a nazvali ho Zarom.
Genezis 38:1-30 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a uchýlil sa k istému Adullámcovi menom Chírá.Júda tam videl dcéru Kanaánca, ktorý sa volal Šúá, vzal si ju a vošiel k nej.I počala a porodila syna a on mu dal meno Ér.Keď opäť počala a porodila syna, dala mu meno Ónán."Potom zase porodila syna a dala mu meno Šélá; bol v Kezíbe, keď ho porodila."Júda vybral pre svojho prvorodeného syna Éra ženu menom Támaru.Ale Júdov prvorodený Ér sa nepáčil Hospodinovi, Hospodin mu vzal život.Vtedy Júda povedala Ónánovi: Vojdi k bratovej žene ako švagor a uzavri s ňou povinné manželstvo, a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi.Ónán však vedel, že potomstvo nebude jeho, preto púšťal semeno na zem, kedykoľvek vošiel k žene svojho brata, len aby nedal potomka svojmu bratovi.Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil, a aj jemu vzal život.Vtedy povedal Júda svojej neveste Támare: Ostaň ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Šélá. Pomyslel si totiž: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. Támar teda odišla a bývala v dome svojho otca. Po dlhšom čase zomrela Júdovi žena, dcéra Šúova. Keď sa Júdovi skončil smútok, zašiel so svojím priateľom Chírom Adullámskym ku svojim strihačom oviec do Timny.Vtom oznámili Támare: Hľa, tvoj svokor vyšiel do Timny strihať ovce."Ona si vyzliekla vdovské šaty, zakryla sa závojom a zahalila sa; potom si sadla pred bránu Énajimu, ktorý je pri ceste do Timny, lebo videla, že Šélá dospel, a predsa mu ju nedávali za ženu."Keď ju Júda videl, pokladal ju za neviestku, lebo si zahalila tvár.Zabočil k nej na cestu a povedal jej: Dovoľ, prosím, aby som vošiel k tebe. Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu povedala: Čo mi dáš, ak vojdeš ku mne? A on odpovedal:Pošlem ti kozľa zo stáda. Ona povedala: Daj mi teda záloh, dokiaľ nepošleš.On povedal: Aký záloh ti mám dať? Ona odpovedala: Tvoj pečatný prsteň, tvoju šnúru a palicu, čo máš v ruke. Dal jej to, vošiel k nej a ona počala od neho."Potom vstala a odišla; zložila si závoj a obliekla si svoje vdovské šaty.""Júda však poslal kozľa po svojom priateľovi Adullámcovi s tým, aby vyzdvihol záloh od onej ženy; ale nenašiel ju."Pýtal sa mužov onoho miesta: Kde je tá sakrálna neviestka z cesty pri Énajime? Tí mu však odvetili: Tu nebola nijaká sakrálna neviestka.Vrátil sa teda k Júdovi a povedal: Nenašiel som ju a aj ľudia toho miesta hovoria, že tam nebolo sakrálnej neviestky."Vtedy povedal Júda: Nech si to ponechá, aby sme nevyšli na hanbu; ajhľa, ja som poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel."Ale asi o tri mesiace oznámili Júdovi: Tvoja nevesta Támar sa dopustila smilstva a zo svojho smilstva aj počala. Nato povedal Júda: Vyveďte ju a upáľte!Keď ju vyviedli, odkázala svojmu svokrovi: Počala som od toho, komu patria tieto veci. Povedala: Pozri, prosím, čí je tento pečatný prsteň, táto šnúra a palica.Keď ich Júda poznal, povedal: Spravodlivejšia je ako ja, pretože som ju nedal svojmu synovi Šélovi. Ďalej sa však s ňou nestýkal. Keď prišiel čas jej pôrodu, ukázalo sa, že bude mať dvojčatá."Keď rodila, jedno vystrčilo ruku; baba ju chytila, priviazala mu červenú niť na ruku a povedala: Tento vyšiel prvý."Keď však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat, povedala: Čo za trhlinu si si to urobil? A dali mu meno Perec.Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. Tomu dali meno Zerach.