Genezis 37:5-36
Genezis 37:5-36 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo: Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“ Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal. Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ Izrael mu povedal: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú!“ Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov! Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“ Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody. Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“ Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
Genezis 37:5-36 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo: Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“ Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal. Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ Izrael mu povedal: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú!“ Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov! Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“ Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody. Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“ Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
Genezis 37:5-36 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
A keď mal raz Jozef sen a rozpovedal ho svojim bratom, znenávideli ho ešte väčšmi. Povedal im: „Počujte, aký som mal sen! Boli sme na poli zamestnaní viazaním snopov a tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Tu sa vaše snopy postavili dookola a klaňali sa môjmu snopu!“ Bratia mu povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať alebo panovať?“ A znenávideli ho ešte viac pre jeho sen a pre jeho reči. A mal ešte iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. Hovoril: „Opäť som mal sen! Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.“ Toto rozprával svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil výčitky a vravel mu: „Čo je to za sen, čo si mal? Hádam ja, tvoja matka a tvoji bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po zem?“ A jeho bratia žiarlili, ale otec si to zapamätal. Raz odišli jeho bratia pásť ovce svojho otca k Sichemu. Vtedy povedal Izrael Jozefovi: „Tvoji bratia pasú pri Sicheme, chcem ťa poslať za nimi.“ On mu odpovedal: „Dobre, pôjdem.“ Na to mu povedal: „Len choď a pozri, či sa dobre vodí tvojim bratom a ovciam. A dones mi zvesť!“ Tak ho poslal z hebronského údolia a došiel do Sichemu. Keď potom blúdil po poli, stretol istého muža, ktorý sa ho opýtal: „Kohože hľadáš?“ On odvetil: „Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú?“ Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto ďalej, ale počul som ich hovoriť: »Poďme do Dotainu!«“ A Jozef šiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine. Keď ho zďaleka zazreli, prv, ako k nim došiel, sa dohodli, že ho zabijú. Hovorili si medzi sebou: „Tamto ide snár! Poďme, zabijeme ho a hodíme ho do cisterny! A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa uvidí, čo značia jeho sny!“ Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život!“ A Ruben im vravel ďalej: „Neprelievajte nijakú krv! Hoďte ho do tej cisterny, čo je na pustine! Len nevzťahujte naň ruky!“ To preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a priviesť k svojmu otcovi. A len čo došiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi jeho tuniku, tú pestrofarbistú tuniku, čo mal na sebe, chytili ho a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, voda v nej nebola. Potom si posadali a jedli, a keď zdvihli oči, videli, že prichádza karavána Izmaelitov od Galaádu. Ich ťavy boli obťažené balzamom, mastixovou živicou a ladanumom; boli s tým na ceste do Egypta. Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo budeme mať z toho, keď nášho brata zahubíme a zatajíme jeho krv? Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo!“ A jeho bratia súhlasili. Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta. Keď sa Ruben vrátil k cisterne, Jozefa tam už nebolo. Roztrhol si šaty, vrátil sa k svojim bratom a povedal: „Chlapca tu už niet! A kde sa ja podejem?“ Oni vzali Jozefovu tuniku, zabili kozľa a namočili tuniku do krvi. A po poslovi dali tuniku zaniesť svojmu otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či to je tunika tvojho syna, alebo nie!“ Keď si to obzrel, povedal: „Tunika môjho syna! Divá zver ho zožrala! Roztrhaný, roztrhaný je Jozef!“ A Jakub si roztrhol šaty, obliekol si smútočný odev a dlhý čas smútil za svojím synom. Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi.“ Tak ho oplakával jeho otec. No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi, veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.
Genezis 37:5-36 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli.Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo."Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu."Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči."Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo."Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem?Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal. Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu,Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som."Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu."Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš?"On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú."Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne.Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú,a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač!"Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov."Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život!Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi.Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe.Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody."Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta."Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili?Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli."Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta."Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty,vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem? Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi.Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie."Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný."Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom.Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec.Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.