Genezis 27:1-46
Genezis 27:1-46 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“ Nato prehovoril: „Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov! Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.“ Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to, Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: ‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.‘ Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem: Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“ Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“ Matka mu však odpovedala: „Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich!“ Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. Keď vošiel k otcovi, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si, syn môj?“ Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať!“ Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.“ Izák povedal Jákobovi: „Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ezáv, alebo nie.“ Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: „Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ezávove.“ Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ Na to mu Izák povedal: „Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu! Nech ti slúžia národy, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!“ Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať!“ Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv.“ Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“ Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj, požehnaj aj mňa!“ On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?“ Ezáv odpovedal otcovi: „Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej. Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“ Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba!“ Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho. Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“ Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?!“
Genezis 27:1-46 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“ Nato prehovoril: „Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov! Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.“ Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to, Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: ‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.‘ Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem: Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“ Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“ Matka mu však odpovedala: „Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich!“ Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. Keď vošiel k otcovi, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si, syn môj?“ Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať!“ Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.“ Izák povedal Jákobovi: „Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ezáv, alebo nie.“ Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: „Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ezávove.“ Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ Na to mu Izák povedal: „Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu! Nech ti slúžia národy, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!“ Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať!“ Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv.“ Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“ Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj, požehnaj aj mňa!“ On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?“ Ezáv odpovedal otcovi: „Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej. Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“ Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba!“ Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho. Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“ Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?!“
Genezis 27:1-46 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď Izák zostarol a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som!“ Povedal mu: „Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem. Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver! Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem.“ Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol. Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: „Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: »Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem.« A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem: Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád. Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie.“ Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: „Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký. A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech, a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie.“ Ale matka mu povedala: „Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!“ I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec. Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi. Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila. Keď prišiel k otcovi, povedal: „Otče môj!“ On odvetil: „Tu som. Kto si, syn môj?“ Jakub odpovedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!“ Lenže Izák odvetil svojmu synovi: „Ako si mohol, syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?“ On odpovedal: „Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!“ Tu povedal Izák Jakubovi: „Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau, alebo nie.“ I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: „Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove.“ I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho. A znova mu povedal: „Naozaj si ty môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Ja som to!“ Tu on povedal: „Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal.“ I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil. Potom mu povedal jeho otec Izák: „Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac: „Hľaďže, vôňa syna môjho je ako vôňa nivy, ktorú požehnal Pán. Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu! Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!“ Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov). Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: „Otče môj, vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!“ Jeho otec Izák mu povedal: „A ty si kto?“ On odpovedal: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau.“ Izák sa náramne zľakol a povedal: „Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!“ Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil, a svojmu otcovi povedal: „Otče môj, požehnaj aj mňa!“ On odvetil: „Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!“ Tu on povedal: „Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi aj požehnanie!“ Izák odpovedal Ezauovi: „Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba, syn môj?“ Vtedy mu Ezau odvetil: „Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!“ Tu Ezau začal hlasne plakať. A Izák mu povedal: „Ďaleko od žírnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora. Zo svojho meča budeš žiť, slúžiť však budeš svojmu bratovi, a keď sa budeš snažiť oslobodiť, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“ Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, preto si hovoril: „Čoskoro príde čas, že sa bude smútiť nad mojím otcom. Potom svojho brata zabijem!“ Lenže slová staršieho syna oznámili Rebeke. Preto dala zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a takto mu vravela: „Hľa, tvoj brat Ezau ti chystá pomstu, chce ťa zabiť. Preto počuj, syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Haranu. Ostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši hnev tvojho brata a kým neprestane jeho zlosť a kým nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po teba a dám si ťa priviesť odtiaľ sem. Prečo by som vás mala oboch stratiť v jeden deň?!“ Potom povedala Rebeka Izákovi: „Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!“
Genezis 27:1-46 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď Izák zostarel a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si staršieho syna Ézava a povedal mu: Syn môj! Ten mu odvetil: Tu som.Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem.Vezmi teraz svoje náčinie - tulec i luk - a vyjdi na pole, ulov mi zver"a priprav mi pochúťku, akú mám rád. Dones mi ju, nech sa najem; a požehnám ťa prv, ako umriem."Rebeka však načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Ézav medzitým odišiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju.Rebeka povedala synovi Jákobovi: Hľa, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ézavovi:"Prines mi divinu a priprav mi pochúťku; keď sa najem, po žehnám ťa pred Hospodinom skôr, ako umriem."Teraz však, syn môj, poslúchni ma v tom, čo ti prikážem.Choď ku stádu, vezmi odtiaľ dve pekné kozľatá a ja z nich pripravím tvojmu otcovi pochúťku, akú má rád.Potom to zanesieš otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa skôr, ako umrie.Jákob však povedal matke Rebeke: Pozri, môj brat Ézav je chlpatý človek, zatiaľ čo ja som hladký."Možno ma otec ohmatá a potom budem v jeho očiach ako taký, ktorý si robí z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie požehnanie.""Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na mňa, syn môj; len ma poslúchni, choď a dones mi ich!"Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochúťku, akú mal jeho otec rád.Potom Rebeka vzala najlepšie šaty svojho staršieho syna Ézava, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu Jákobovi.Kože z kozliat mu natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije.Pochúťku a chlieb, čo pripravila, dala do ruky svojmu mladšiemu synovi Jákobovi."Keď vošiel k svojmu otcovi, povedal: Otče môj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn môj?""A Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený; vykonal som, ako si mi kázal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať."A Izák povedal svojmu synovi: Ako si to tak rýchlo našiel, syn môj? On však odvetil: Pretože tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafiť na zver.Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie.Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove.A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnala povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som."Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil."Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma.A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: Hľa, vôňa syna môjho je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo žírnych strání zeme, i hojnosť obilia a muštu. A nech ti slúžia národy a kmene sa ti klaňajú. Buď pánom svojim bratom, nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa preklína, no požehnaný, kto ťa požehnáva. Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu.Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn. "Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný!""Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj."Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie.Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie?Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj?A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal.Tu odpovedal otec Izák: Ajhľa, bez žírnych strání bude tvoje obydlie a bez nebeskej rosy zhora. Budeš sa živiť svojím mečom, slúžiť však budeš svojmu bratovi, No keď sa vzpružíš, odhodíš jeho jarmo zo svojej šije. Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba.Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť.Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu.Zostaň pri ňom nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata,kým sa neodvráti hnev tvojho brata od teba a kým nezabudne, čo si mu vykonal. Potom si ťa dám odtiaľ doviesť. Prečo by som mala prísť o vás oboch v jeden deň? Raz povedala Rebeka Izákovi: Omrzel ma život pre Chetejky. Ak si aj Jákob vezme ženu, ako sú tieto z Chetejok, z dcér tejto krajiny, načo mi je potom život?