Daniel 6:1-13
Daniel 6:1-13 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Kráľovstvo dostal médsky Dárius, keď mal šesťdesiatdva rokov. Dárius uznal za vhodné ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli rozložení po celom kráľovstve, a nad nimi troch vysokých úradníkov, z ktorých jeden bol Daniel. Im satrapovia podávali správy, aby neobťažovali kráľa. Daniel časom vynikol nad vysokými úradníkmi aj satrapmi, pretože mal výnimočného ducha a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. Vysokí úradníci a satrapovia sa usilovali nájsť proti Danielovi dôvod na obžalobu v záležitosti kráľovstva. Nemohli však nájsť nijaký dôvod ani zlý počin, pretože Daniel bol dôveryhodný a nedopúšťal sa nijakej nedbanlivosti ani zlého konania. Nato títo muži povedali: „Proti Danielovi nenájdeme nijaký dôvod na obžalobu, len ak by sme ho našli v súvislosti so zákonom jeho Boha.“ Potom sa vysokí úradníci a satrapovia vo veľkom počte zhromaždili u kráľa a povedali mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! Všetci vysokí úradníci tvojho kráľovstva, predáci, satrapovia, radcovia a veľmoži sa uzniesli, že kráľ by mal vydať rozkaz, prísne rozhodnutie, takýto zákaz: Každého, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľ, hodia do jamy levov. Takže, kráľ, vydaj takéto rozhodnutie a podpíš ho aj ako písomný rozkaz, ktorý sa nemôže zmeniť podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý nemožno zrušiť.“ Kráľ Dárius teda vydal taký rozkaz písomne. Keď sa Daniel dozvedel, že písomný rozkaz je podpísaný, išiel do svojho domu. Okná hornej izby smerujúce k Jeruzalemu boli otvorené. Trikrát denne si tam kľakol na kolená, modlil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak, ako to robieval predtým. Vtedy ta vtrhli tí muži a našli Daniela modliť sa a vyprosovať si priazeň od Boha. Potom prišli pred kráľa a pripomenuli mu rozkaz: „Kráľ, či si nevydal písomný rozkaz, že kohokoľvek, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľ, hodia do jamy levov?“ Kráľ odpovedal: „To slovo platí ako zákon Médov a Peržanov, ktorý nemožno zrušiť.“
Daniel 6:1-13 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Kráľovstvo dostal médsky Dárius, keď mal šesťdesiatdva rokov. Dárius uznal za vhodné ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli rozložení po celom kráľovstve, a nad nimi troch vysokých úradníkov, z ktorých jeden bol Daniel. Im satrapovia podávali správy, aby neobťažovali kráľa. Daniel časom vynikol nad vysokými úradníkmi aj satrapmi, pretože mal výnimočného ducha a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. Vysokí úradníci a satrapovia sa usilovali nájsť proti Danielovi dôvod na obžalobu v záležitosti kráľovstva. Nemohli však nájsť nijaký dôvod ani zlý počin, pretože Daniel bol dôveryhodný a nedopúšťal sa nijakej nedbanlivosti ani zlého konania. Nato títo muži povedali: „Proti Danielovi nenájdeme nijaký dôvod na obžalobu, len ak by sme ho našli v súvislosti so zákonom jeho Boha.“ Potom sa vysokí úradníci a satrapovia vo veľkom počte zhromaždili u kráľa a povedali mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! Všetci vysokí úradníci tvojho kráľovstva, predáci, satrapovia, radcovia a veľmoži sa uzniesli, že kráľ by mal vydať rozkaz, prísne rozhodnutie, takýto zákaz: Každého, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľ, hodia do jamy levov. Takže, kráľ, vydaj takéto rozhodnutie a podpíš ho aj ako písomný rozkaz, ktorý sa nemôže zmeniť podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý nemožno zrušiť.“ Kráľ Dárius teda vydal taký rozkaz písomne. Keď sa Daniel dozvedel, že písomný rozkaz je podpísaný, išiel do svojho domu. Okná hornej izby smerujúce k Jeruzalemu boli otvorené. Trikrát denne si tam kľakol na kolená, modlil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak, ako to robieval predtým. Vtedy ta vtrhli tí muži a našli Daniela modliť sa a vyprosovať si priazeň od Boha. Potom prišli pred kráľa a pripomenuli mu rozkaz: „Kráľ, či si nevydal písomný rozkaz, že kohokoľvek, kto by v priebehu tridsiatich dní požiadal o niečo akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľ, hodia do jamy levov?“ Kráľ odpovedal: „To slovo platí ako zákon Médov a Peržanov, ktorý nemožno zrušiť.“
Daniel 6:1-13 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov. Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu. Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. Vtedy tí mužovia povedali: „Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha.“ Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy. Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť.“ A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom. Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: „Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?“ Kráľ odpovedal: „To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný.“
Daniel 6:1-13 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Médsky Dárius prevzal kráľovstvo, keď mal šesťdesiatdva rokov. Dárius sa rozhodol ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli vo všetkých častiach kráľovstva.Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov - z ktorých jedným bol Daniel - aby im satrapovia vydávali počet, nech kráľ neutrpí škodu.Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapami, lebo bol v ňom mimoriadny duch, a kráľ ho chcel postaviť nad celú ríšu."Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu."Vtedy títo mužovia povedali: Nenájdeme nijakú zámienku obžalovať ho, iba ak nájdeme niečo, čo sa týka jeho náboženstva. Potom sa oní úradníci a satrapovia poponáhľali ku kráľovi a povedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky!Všetci vysokí úradníci kráľovstva, predáci, satrapovia, ministri a miestodržitelia sa uzniesli žiadať, aby kráľ vydal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie nejakú prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bol hodený do jamy s levmi.Teraz, kráľu, vydaj na písme zákaz, ktorý sa tak ako médsky a perzský zákon nedá meniť ani odvolať.Preto dal kráľ Dárius napísať doklad so zákazom. Keď sa Daniel dozvedel, že doklad je napísaný, šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým.Vtedy sa oní mužovia poponáhľali a našli Daniela práve, keď prosil a úpenlivo sa modlil pred svojím Bohom.Potom prišli ku kráľovi a hovorili o zákaze: Kráľu, napísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, má byť chytený a hodený do jamy s levmi. Kráľ povedal: Moje slovo je ako médsky alebo perzský zákon, ktorý nemožno odvolať.