Daniel 5:1-23
Daniel 5:1-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Kráľ Belšaccar usporiadal veľkú hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pil s nimi víno. Belšaccar pri ochutnávaní vína rozkázal priniesť nádoby zo zlata a striebra, ktoré jeho otec Nebukadnesar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby z nich mohol piť kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky aj vedľajšie ženy. Priniesli teda nádoby zo zlata, ktoré odniesli z chrámu, Božieho domu, ktorý je v Jeruzaleme, a pil z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky aj vedľajšie ženy. Pili víno a vzdávali chválu bohom zo zlata, striebra, bronzu, železa, dreva a kameňa. V tej chvíli vystúpili do popredia prsty ľudskej ruky a oproti svietniku písali na omietku steny kráľovského paláca. Kráľ sa pozeral na ruku, ktorá písala. Vtedy kráľ zbledol od strachu, jeho myšlienky ho vyľakali, podlomili sa mu nohy a roztriasli kolená. Kráľ hlasno zvolal, aby priviedli zaklínačov, Chaldejcov a veštcov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: „Ktokoľvek prečíta tento nápis a podá mi jeho výklad, oblečú ho do purpuru, na krku bude nosiť zlatú reťaz a bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.“ Nato prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli prečítať nápis a vysvetliť kráľovi jeho význam. Kráľ Belšaccar sa veľmi vyľakal, zbledol od strachu a jeho veľmoži ostali zmätení. Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovnej miestnosti kráľovná a povedala: „Kráľ, ži naveky! Nech ťa nevyľakajú tvoje myšlienky, nemusíš blednúť od strachu. V tvojom kráľovstve je muž, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvojho otca preukázal osvietenosť, chápavosť a múdrosť. Kráľ Nebukadnesar, tvoj otec, ho ustanovil za predstaveného mágov, zaklínačov, Chaldejcov a veštcov, lebo výnimočný duch, poznanie, chápavosť, schopnosť vysvetľovať sny, rozlúštiť hádanky a riešiť problémy, prejavili sa v tomto Danielovi, ktorému kráľ dal meno Béltšaccar. Nech teraz zavolajú Daniela a nech podá výklad.“ Potom Daniela priviedli pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: „Si ty ten Daniel z judských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judska? Počul som o tebe, že je v tebe duch svätých bohov a že si preukázal osvietenosť, chápavosť a výnimočnú múdrosť. Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov, aby prečítali tento nápis a oboznámili ma s jeho významom, no neboli schopní podať jeho výklad. Ja som však o tebe počul, že si schopný vykladať a riešiť problémy. Ak mi teda môžeš prečítať tento nápis a vysvetliť jeho význam, oblečú ťa do purpuru, na krku budeš nosiť zlatú reťaz a budeš vládnuť ako tretí v kráľovstve.“ Nato Daniel odpovedal kráľovi: „Nechaj si svoje dary a svoje odmeny daj inému. Nápis však kráľovi prečítam a oboznámim ho aj s jeho významom. Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebukadnesarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát. Pre veľkosť, ktorou ho obdaroval, triasli sa pred ním strachom ľudia všetkých národov a jazykov, lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. Keď mu srdce spyšnelo a jeho duch sa namyslene zatvrdil, bol zosadený z kráľovského trónu a jeho vznešenosť mu bola odňatá. Vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa stalo podobným zvieraciemu. Býval s divými oslami, kŕmili ho trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až kým nepoznal, že Najvyšší, Boh, je vládcom v kráľovstve človeka a že nad ním ustanovuje, koho chce. Ty, jeho syn Belšaccar, nemal si pokorné srdce, hoci si o všetkom vedel. Vyvyšoval si sa nad Pána nebies, doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky aj vedľajšie ženy ste z nich pili víno. Vzdával si vďaky bohom zo striebra a zlata, bronzu, železa, dreva a kameňa, ktorí nevidia, nepočujú a nevnímajú, no Boha, v ktorého rukách je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
Daniel 5:1-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Kráľ Belšaccar usporiadal veľkú hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pil s nimi víno. Belšaccar pri ochutnávaní vína rozkázal priniesť nádoby zo zlata a striebra, ktoré jeho otec Nebukadnesar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby z nich mohol piť kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky aj vedľajšie ženy. Priniesli teda nádoby zo zlata, ktoré odniesli z chrámu, Božieho domu, ktorý je v Jeruzaleme, a pil z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky aj vedľajšie ženy. Pili víno a vzdávali chválu bohom zo zlata, striebra, bronzu, železa, dreva a kameňa. V tej chvíli vystúpili do popredia prsty ľudskej ruky a oproti svietniku písali na omietku steny kráľovského paláca. Kráľ sa pozeral na ruku, ktorá písala. Vtedy kráľ zbledol od strachu, jeho myšlienky ho vyľakali, podlomili sa mu nohy a roztriasli kolená. Kráľ hlasno zvolal, aby priviedli zaklínačov, Chaldejcov a veštcov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: „Ktokoľvek prečíta tento nápis a podá mi jeho výklad, oblečú ho do purpuru, na krku bude nosiť zlatú reťaz a bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.“ Nato prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli prečítať nápis a vysvetliť kráľovi jeho význam. Kráľ Belšaccar sa veľmi vyľakal, zbledol od strachu a jeho veľmoži ostali zmätení. Na slová kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovnej miestnosti kráľovná a povedala: „Kráľ, ži naveky! Nech ťa nevyľakajú tvoje myšlienky, nemusíš blednúť od strachu. V tvojom kráľovstve je muž, v ktorom je duch svätých bohov a ktorý už za čias tvojho otca preukázal osvietenosť, chápavosť a múdrosť. Kráľ Nebukadnesar, tvoj otec, ho ustanovil za predstaveného mágov, zaklínačov, Chaldejcov a veštcov, lebo výnimočný duch, poznanie, chápavosť, schopnosť vysvetľovať sny, rozlúštiť hádanky a riešiť problémy, prejavili sa v tomto Danielovi, ktorému kráľ dal meno Béltšaccar. Nech teraz zavolajú Daniela a nech podá výklad.“ Potom Daniela priviedli pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: „Si ty ten Daniel z judských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z Judska? Počul som o tebe, že je v tebe duch svätých bohov a že si preukázal osvietenosť, chápavosť a výnimočnú múdrosť. Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov, aby prečítali tento nápis a oboznámili ma s jeho významom, no neboli schopní podať jeho výklad. Ja som však o tebe počul, že si schopný vykladať a riešiť problémy. Ak mi teda môžeš prečítať tento nápis a vysvetliť jeho význam, oblečú ťa do purpuru, na krku budeš nosiť zlatú reťaz a budeš vládnuť ako tretí v kráľovstve.“ Nato Daniel odpovedal kráľovi: „Nechaj si svoje dary a svoje odmeny daj inému. Nápis však kráľovi prečítam a oboznámim ho aj s jeho významom. Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebukadnesarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát. Pre veľkosť, ktorou ho obdaroval, triasli sa pred ním strachom ľudia všetkých národov a jazykov, lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. Keď mu srdce spyšnelo a jeho duch sa namyslene zatvrdil, bol zosadený z kráľovského trónu a jeho vznešenosť mu bola odňatá. Vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa stalo podobným zvieraciemu. Býval s divými oslami, kŕmili ho trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až kým nepoznal, že Najvyšší, Boh, je vládcom v kráľovstve človeka a že nad ním ustanovuje, koho chce. Ty, jeho syn Belšaccar, nemal si pokorné srdce, hoci si o všetkom vedel. Vyvyšoval si sa nad Pána nebies, doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky aj vedľajšie ženy ste z nich pili víno. Vzdával si vďaky bohom zo striebra a zlata, bronzu, železa, dreva a kameňa, ktorí nevidia, nepočujú a nevnímajú, no Boha, v ktorého rukách je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
Daniel 5:1-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov. V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala. Vtom sa zmenila kráľova farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali o seba. Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: „Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve.“ Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi. Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení. Na reči kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: „Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení! Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ. Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí. Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!“ Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: „Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec, kráľ, priviedol z Júdska? Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo že si dôvtipný, rozumný a veľmi múdry. Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci. Počul som však o tebe, že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad, do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve.“ Nato Daniel odpovedal kráľovi: „Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím. Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc, vznešenosť a slávu. Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu kropila nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví. A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko, ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
Daniel 5:1-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Kráľ Bélšaccar usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hostinu a pred nimi pil víno.Pod účinkom vína rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ a jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich.Vtedy priniesli zlaté nádoby, ktoré odniesli z chrámu, z jeruzalemského domu Božieho, a kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich.Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov.V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala.Vtedy sa zmenila farba kráľovej tváre a vlastné myšlienky ho desili. Bederné kĺby sa mu chveli a kolená triasli.Nahlas vykríkol, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a astrológov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: Ktokoľvek prečíta toto písmo a oznámi mi jeho význam, bude oblečený do purpuru a bude mať zlatú reťaz na hrdle. Bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, ale písmo nemohli prečítať, ani kráľovi nemohli podať jeho výklad.Tu sa kráľ veľmi naľakal, jeho tvár menila farby, jeho veľmoži boli v rozpakoch.Na kráľov krik prišla kráľovná a jeho veľmoži do hodovnej siene a kráľovná povedala: Kráľu, ži naveky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky a nech tvoja tvár nemení farby.Jestvuje predsa v tvojom kráľovstve muž, v ktorom prebýva duch svätých bohov a pri ktorom sa za čias tvojho otca objavila osvietenosť, chápavosť i múdrosť podobná múdrosti bohov. Tvoj otec Nebúkadnecar ho ustanovil za majstra čarodejníkov, veštcov, Chaldejcov a astrológov,lebo v tomto Danielovi, ktorého kráľ nazval Béltšaccarom, sa našiel nezvyčajný duch, rozum, chápavosť, schopnosť vykladať sny, vysvetľovať záhady a rozuzľovať otázky. Nech teraz zavolajú Daniela, a on podá výklad.Potom Daniela priviedli pred kráľa. Kráľ sa ho opýtal: Ty si ten Daniel, jeden z judských zajatcov, ktorého kráľ, môj otec, priviedol z Judska?Počul som o tebe, že duch svätých bohov prebýva v tebe a že sa našla v tebe osvietenosť, chápavosť a mimoriadna múdrosť.Teraz mi predviedli mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a podali mi jeho výklad. Ale nemohli mi objasniť vec.Počul som však o tebe, že môžeš podať vysvetlenie a rozriešiť otázky. Teraz, ak môžeš prečítať toto písmo a podať mi jeho výklad, môžeš sa obliecť do purpuru, mať zlatú reťaz na hrdle a vládnuť ako tretí v kráľovstve. Nato Daniel kráľovi odpovedal: Svoje dary si nechaj a odmeny daj iným. Avšak písmo kráľovi prečítam a oznámim mu jeho význam.Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, slávu a velebu.Pre veľkosť, ktorú mu dal, sa všetci ľudia, národy a národnosti chveli bázňou pred ním. Koho chcel, zabil, a koho chcel, ponížil.Keď sa mu srdca povýšilo a zatvrdlo, takže sa spurne správal, bol zosadený zo svojho kráľovského trónu a bola mu odňatá jeho sláva."Bol vyhnaný spomedzi ľudí; jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, býval s divými oslami, dávali mu jesť byliny ako dobytku a nebeská rosa kropila jeho telo, kým si neuvedomil, že najvyšší Boh vládne nad jeho kráľovstvom ľudí a ustanovuje nad ním, koho chce."A ty, jeho syn Bélšaccar, si si nepokoril srdce, hoci si všetko toto videl,"ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil."