Skutky apoštolov 4:1-28
Skutky apoštolov 4:1-28 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov dosiahol asi päťtisíc. Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli poprední muži, starší a zákonníci, veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu. Postavili ich do stredu a vypytovali sa: „Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili?“ Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý. On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať. Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili: „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť. Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.“ Potom ich zavolali a prikázali im, aby už vôbec v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. No Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov. Keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali, čo im povedali veľkňazi a starší. Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: „Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány? Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému. Veď v tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať.
Skutky apoštolov 4:1-28 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov dosiahol asi päťtisíc. Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli poprední muži, starší a zákonníci, veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu. Postavili ich do stredu a vypytovali sa: „Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili?“ Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý. On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať. Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili: „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť. Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.“ Potom ich zavolali a prikázali im, aby už vôbec v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. No Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov. Keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali, čo im povedali veľkňazi a starší. Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: „Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány? Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému. Veď v tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať.
Skutky apoštolov 4:1-28 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc. Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človeku, ako sa tento uzdravil, nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: „Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene.“ Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov. Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: »Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.« V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať.
Skutky apoštolov 4:1-28 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji,ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi.I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer."Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc." Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme,"aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského;"postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší!Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený,vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych.Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. "Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom."A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať.Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebouhovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene.Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli."Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;"keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov. Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci? Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému! Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.