Skutky apoštolov 16:11-40
Skutky apoštolov 16:11-40 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa.“ A prinútila nás. Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.“ Robila tak veľa dní. Pavla to zamrzelo, obrátil sa a povedal tomu duchu: „Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von!“ A on v tú hodinu vyšiel. Keď jej páni videli, že im pominula nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť. Predviedli ich pred sudcov a povedali: „Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.“ Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady. Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha. Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: „Prepusť tých ľudí.“ Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: „Sudcovia ma poslali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji.“ Pavol mu však povedal: „Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú!“ Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. Prišli, odprosili ich, a keď ich vyviedli, prosili ich, aby odišli z mesta. Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.
Skutky apoštolov 16:11-40 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď sme sa odplavili z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, nasledujúci deň do Neapolisu a odtiaľ do Filíp, ktoré sú najvýznamnejším mestom tej oblasti Macedónska a rímskou kolóniou. V tomto meste sme sa zdržali niekoľko dní. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme sa nazdávali, že sa tam modlievajú. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. Počúvala nás aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá uctievala Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne počúvala, čo hovorí Pavol. Len čo sa dala aj so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak ste o mne usúdili, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a bývajte u mňa.“ A prinútila nás. Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.“ Robila tak veľa dní. Pavla to zamrzelo, obrátil sa a povedal tomu duchu: „Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von!“ A on v tú hodinu vyšiel. Keď jej páni videli, že im pominula nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť. Predviedli ich pred sudcov a povedali: „Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.“ Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady. Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha. Keď sa rozodnilo, sudcovia vyslali ozbrojenú stráž s odkazom: „Prepusť tých ľudí.“ Žalárnik oznámil Pavlovi tieto slová: „Sudcovia ma poslali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji.“ Pavol mu však povedal: „Napriek tomu, že sme rímski občania, nás verejne a bez súdu zbili a vrhli nás do väzenia, a teraz nás tajne vyháňajú? Tak to teda nie. Nech prídu a nech nás sami vyvedú!“ Tieto slová ozbrojená stráž ohlásila sudcom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. Prišli, odprosili ich, a keď ich vyviedli, prosili ich, aby odišli z mesta. Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.
Skutky apoštolov 16:11-40 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. Počúvala aj istá žena, menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás. Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy.“ A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej hodine vyšiel. Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti. Predviedli ich pred úradníkov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať ani zachovávať.“ Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady. O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“ Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu. Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“ Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: „Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!“ Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!“ Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta. Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.
Skutky apoštolov 16:11-40 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu,odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie."V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde - ako sme sa nazdávali - (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli." Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás. Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok.Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu. "Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;""i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia"a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať.Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať.Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy."Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli."Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu!I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom,vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome.V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci.Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu. Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí!Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji!"Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás!"Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania.A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta.Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli.