Druhá Samuelova 12:16-23
Druhá Samuelova 12:16-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. Starší jeho domu zastali nad ním a chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on odmietol a nechcel s nimi ani jesť. Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: „Kým dieťa ešte žilo, prihovárali sme sa mu, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé.“ Dávid si všimol, že jeho služobníci si niečo šepkajú. Pochopil, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: „Zomrelo dieťa?“ Odpovedali: „Zomrelo.“ Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. Služobníci sa ho spýtali: „Čo to robíš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť.“ Odpovedal: „Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som, lebo som si myslel: ‚Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť.‘ Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti.“
Druhá Samuelova 12:16-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. Starší jeho domu zastali nad ním a chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on odmietol a nechcel s nimi ani jesť. Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: „Kým dieťa ešte žilo, prihovárali sme sa mu, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé.“ Dávid si všimol, že jeho služobníci si niečo šepkajú. Pochopil, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: „Zomrelo dieťa?“ Odpovedali: „Zomrelo.“ Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. Služobníci sa ho spýtali: „Čo to robíš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť.“ Odpovedal: „Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som, lebo som si myslel: ‚Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť.‘ Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti.“
Druhá Samuelova 12:16-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Dávid prosil Boha za chlapca, Dávid sa prísne postil a keď prišiel (domov), ležal celú noc na zemi. Starší jeho domu pristúpili k nemu a chceli ho zdvihnúť zo zeme. Ale nechcel, ani s nimi nejedol. Na siedmy deň chlapec zomrel. A Dávidovi sluhovia sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo. Vraveli si: „Kým chlapec ešte žil, prihovárali sme sa mu, a nepočúval na náš hlas. Akože mu povieme: »Chlapec umrel.«?! Veď porobí zle!“ Dávid videl, že si jeho sluhovia pošuškávajú. Dávid pochopil, že chlapec zomrel. A Dávid sa spýtal svojich sluhov: „Zomrel chlapec?“ Odpovedali: „Zomrel.“ Tu Dávid vstal zo zeme, umyl sa a pomazal, vzal si iné šaty, išiel do Pánovho domu a klaňal sa. Potom šiel domov, žiadal, aby mu predložili pokrm, a jedol. Jeho sluhovia sa ho pýtali: „Čo to znamená, čo robíš? Kým bol chlapec živý, postil si sa a plakal si a keď chlapec zomrel, vstávaš a ješ!“ Odpovedal: „Kým chlapec žil, postil som sa a plakal som, lebo som si vravel: Ktovie, azda sa Pán zmiluje a chlapec ostane nažive. Teraz je však mŕtvy, načo by som sa postil? Môžem ho vari ešte vrátiť späť? Ja pôjdem za ním, ale on sa ku mne nevráti.“
Druhá Samuelova 12:16-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
"Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil; vošiel dnu a ležal na zemi celú noc."Keď prišli k nemu starší jeho domu, a chceli ho zdvihnúť zo zeme, nechcel a nejedol s nimi.Na siedmy deň dieťa zomrelo, ale Dávidovi služobníci sa mu to báli oznámiť, lebo si povedali: Keď sme ho prehovárali, kým dieťa ešte žilo, neposlúchol náš hlas. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Ešte by vykonal niečo zlé.Ale keď Dávid videl, že si pošepkávajú, pochopil, že dieťa zomrelo. I povedal svojim služobníkom: Vari dieťa zomrelo? Odpovedali: Zomrelo."Vtedy vstal Dávid zo zeme a umyl sa, pomazal sa masťou, a keď si vymenil rúcho, vstúpil do domu Hospodinovho a klaňal sa Mu. Keď prišiel domov, pýtal si jesť; doniesli mu a jedol.""Služobníci sa ho spýtali. Čo to robíš? Postil si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zomrelo, vstal si a prijal si jedlo.""On odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal, lebo som si povedal: Ktože vie; azda sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive."Ale teraz, keď zomrelo, načo sa mám postiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôjdem k nemu, ale ono sa nevráti ku mne.