Druhá kráľov 5:1-27
Druhá kráľov 5:1-27 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Naamán, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána, pretože skrze neho doprial Hospodin Sýrčanom víťazstvo. Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný. Raz vyrazili sýrske prepadové skupiny a v Izraeli zajali dievčatko. To slúžilo Naamánovej žene. Raz povedalo svojej panej: „Keby tak môj pán zašiel za prorokom, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil malomocenstva.“ Naamán šiel a podrobne oboznámil svojho pána s tým, čo hovorilo dievča z Izraela. Sýrsky kráľ povedal: „Vyber sa a choď! Izraelskému kráľovi pošlem list.“ Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesťtisíc šeklov zlata i desať sviatočných šiat. Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: „Spolu s týmto listom posielam ti svojho služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.“ Keď izraelský kráľ prečítal ten list, roztrhol si šaty a zvolal: „Som azda Boh, aby som usmrcoval alebo oživoval? Veď ten posiela ku mne niekoho, aby som ho zbavil malomocenstva. Posúďte len a zistíte, že hľadá proti mne zádrapku.“ Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: „Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok.“ Naamán prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode do Elizeovho domu. Elizeus mu po poslovi odkázal: „Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým.“ Naamán však nahnevane odišiel. Povedal: „Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva. Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody Izraela? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť?“ Zvrtol sa a nazlostený odišiel. Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: „Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Či to neurobíš tým skôr, keď ti povedal: ‚Umy sa a budeš čistý!‘?“ Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Bol čistý. Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: „Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar.“ Elizeus povedal: „Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem.“ Hoci naliehal, odmietol prijať. Vtedy Naamán povedal: „Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi. Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v Rimmónovom chráme. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.“ Povedal mu: „Choď v pokoji.“ Sotva zašiel od neho kus cesty, pomyslel si Gechazi, sluha Božieho muža Elizea: „Veru môj pán lacno prepustil tohto sýrskeho Naamána, keď od neho nevzal nič z doneseného. Akože žije Hospodin, zabehnem za ním a niečo od neho vymámim.“ Gechazi sa rozbehol za Naamánom. Keď Naamán zbadal, že za ním ktosi beží, zoskočil z voza a šiel mu oproti. Spýtal sa: „Stalo sa niečo?“ Odpovedal: „Ale nie. Môj pán ma posiela s odkazom: ‚Práve teraz ma navštívili dvaja mladíci z prorockých učeníkov z Efrajimského pohoria. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dvoje sviatočných šiat.‘“ Naamán odpovedal: „Urob mi po vôli, zober dva talenty.“ Naliehal naňho, zviazal dva talenty striebra do dvoch vriec, k tomu sviatočné šaty a dal to svojim dvom sluhom, aby to pred ním niesli. Keď prišiel na kopec, prevzal to od nich a skryl v dome. Nato prepustil tých mužov a oni odišli. Sám prišiel a postavil sa pred pána. Elizeus sa ho spýtal: „Odkiaľže, Gechazi?“ Odpovedal: „Tvoj služobník nebol nikde.“ On nato: „Nebol azda môj duch pri tom, keď sa ktosi na voze obrátil, aby sa stretol s tebou? Je vhodný čas nadobúdať si peniaze, šatstvo, olivové sady, vinice, ovce, dobytok, sluhov a slúžky? Preto natrvalo prilipne Naamánovo malomocenstvo k tebe a k tvojmu potomstvu.“ I vyšiel od neho malomocný, biely ako sneh.
Druhá kráľov 5:1-27 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Naamán, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána, pretože skrze neho doprial Hospodin Sýrčanom víťazstvo. Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný. Raz vyrazili sýrske prepadové skupiny a v Izraeli zajali dievčatko. To slúžilo Naamánovej žene. Raz povedalo svojej panej: „Keby tak môj pán zašiel za prorokom, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil malomocenstva.“ Naamán šiel a podrobne oboznámil svojho pána s tým, čo hovorilo dievča z Izraela. Sýrsky kráľ povedal: „Vyber sa a choď! Izraelskému kráľovi pošlem list.“ Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesťtisíc šeklov zlata i desať sviatočných šiat. Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: „Spolu s týmto listom posielam ti svojho služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.“ Keď izraelský kráľ prečítal ten list, roztrhol si šaty a zvolal: „Som azda Boh, aby som usmrcoval alebo oživoval? Veď ten posiela ku mne niekoho, aby som ho zbavil malomocenstva. Posúďte len a zistíte, že hľadá proti mne zádrapku.“ Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: „Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok.“ Naamán prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode do Elizeovho domu. Elizeus mu po poslovi odkázal: „Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým.“ Naamán však nahnevane odišiel. Povedal: „Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva. Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody Izraela? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť?“ Zvrtol sa a nazlostený odišiel. Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: „Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Či to neurobíš tým skôr, keď ti povedal: ‚Umy sa a budeš čistý!‘?“ Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Bol čistý. Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: „Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar.“ Elizeus povedal: „Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem.“ Hoci naliehal, odmietol prijať. Vtedy Naamán povedal: „Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi. Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v Rimmónovom chráme. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.“ Povedal mu: „Choď v pokoji.“ Sotva zašiel od neho kus cesty, pomyslel si Gechazi, sluha Božieho muža Elizea: „Veru môj pán lacno prepustil tohto sýrskeho Naamána, keď od neho nevzal nič z doneseného. Akože žije Hospodin, zabehnem za ním a niečo od neho vymámim.“ Gechazi sa rozbehol za Naamánom. Keď Naamán zbadal, že za ním ktosi beží, zoskočil z voza a šiel mu oproti. Spýtal sa: „Stalo sa niečo?“ Odpovedal: „Ale nie. Môj pán ma posiela s odkazom: ‚Práve teraz ma navštívili dvaja mladíci z prorockých učeníkov z Efrajimského pohoria. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dvoje sviatočných šiat.‘“ Naamán odpovedal: „Urob mi po vôli, zober dva talenty.“ Naliehal naňho, zviazal dva talenty striebra do dvoch vriec, k tomu sviatočné šaty a dal to svojim dvom sluhom, aby to pred ním niesli. Keď prišiel na kopec, prevzal to od nich a skryl v dome. Nato prepustil tých mužov a oni odišli. Sám prišiel a postavil sa pred pána. Elizeus sa ho spýtal: „Odkiaľže, Gechazi?“ Odpovedal: „Tvoj služobník nebol nikde.“ On nato: „Nebol azda môj duch pri tom, keď sa ktosi na voze obrátil, aby sa stretol s tebou? Je vhodný čas nadobúdať si peniaze, šatstvo, olivové sady, vinice, ovce, dobytok, sluhov a slúžky? Preto natrvalo prilipne Naamánovo malomocenstvo k tebe a k tvojmu potomstvu.“ I vyšiel od neho malomocný, biely ako sneh.
Druhá kráľov 5:1-27 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Vojenský veliteľ aramejského kráľa Náman bol muž, ktorého si jeho pán vážil a cenil, lebo jeho pričinením dal Pán Aramejčanom víťazstvo. Ale tento zámožný muž bol malomocný. Z Aramejska raz vytiahli koristníci a zajali z Izraela malé dievča, ktoré sa dostalo do služby k Námanovej žene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!“ On (Náman) išiel a oznámil svojmu pánovi: „Toto a toto hovorilo dievča z izraelskej krajiny.“ Aramejský kráľ na to povedal: „Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list.“ On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc zlatých a desatoro preoblečení šiat a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: „Teraz, súčasne s týmto listom ti posielam svojho služobníka Námana. Osloboď ho od malomocenstva!“ Keď izraelský kráľ prečítal list, roztrhol si rúcho a vravel: „Som ja Boh, aby som mohol dávať smrť a život, že tento posiela ku mne, aby som človeka oslobodil od malomocenstva? Vidíte jasne, že hľadá proti mne zámienku.“ Keď Boží muž Elizeus počul, že si kráľ Izraela roztrhol rúcho, poslal ku kráľovi s odkazom: „Prečo si si roztrhol rúcho?! Nech príde ku mne a dozvie sa, že v Izraeli je prorok.“ Náman teda išiel so svojimi koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!“ Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: „Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?“ Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. Ale jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: „Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!“ Preto zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca. Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!“ Ale odpovedal: „Ako žije Pán, pred ktorým stojím, neprijmem!“ A hoci naň naliehal, aby prijal, odmietol. Vtedy Náman povedal: „Dovolíš, prosím, aby dali tvojmu sluhovi zeme, koľko unesú dve mulice? Lebo tvoj sluha už neprinesie celopal ani inakšiu obetu iným bohom, iba Pánovi. No a v tejto jednej veci upros Pána za svojho sluhu: Keď pôjde môj pán do domu Remona klaňať sa tam a bude sa opierať o moju ruku, musím sa skloniť v dome Remona, keď sa bude on klaňať v dome Remona. Túto vec, prosím, nech odpustí Pán tvojmu sluhovi!“ Odpovedal mu: „Choď v pokoji!“ Keď už odišiel od neho kus cesty, povedal si Giezi, sluha Božieho muža Elizea: „Veru môj pán šetril toho Aramejčana a neprijal od neho, čo mu dával. Ako žije Pán, pobežím za ním a vezmem niečo od neho.“ A Giezi sa ponáhľal za Námanom. Keď Náman videl, že niekto za ním beží, zišiel mu z voza v ústrety a spýtal sa: „Je všetko v poriadku?“ Odpovedal: „V poriadku! Môj pán ma poslal s odkazom: Práve teraz prišli ku mne dvaja mladíci z Efraimského pohoria, spomedzi prorockých synov. Daj, prosím, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblečenie šiat.“ Náman povedal: „Prosím, vezmi dve hrivny!“ I nútil ho a dal dve hrivny striebra zviazať do dvoch mešcov (a dvoje oblečenie šiat) a dal to dvom sluhom, ktorí to niesli pred ním. Keď však prišli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tých ľudí prepustil a oni odišli. On však išiel a postavil sa pred svojho pána. Elizeus sa ho spýtal: „Odkiaľ, Giezi?“ Odpovedal: „Nebol tvoj sluha nikde!“ I povedal mu: „Čo som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vykláňal z voza tebe v ústrety?! Teraz teda, keď si prijal peniaze, môžeš si kúpiť šaty, olivové záhrady, vinice, ovce, statok, sluhov a slúžky. Ale Námanovo malomocenstvo sa bude držať i teba, i tvojho potomstva naveky.“ I odišiel od neho malomocný ako sneh.
Druhá kráľov 5:1-27 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný.Keď raz Sýrčania vytiahli na lúpežnú výpravu, odvliekli z Izraela do zajatia malé dievča. To potom slúžilo u Naamánovej manželky.Raz povedalo svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva.Naamán šiel a oznámil svojmu pánovi: Toto a toto hovorilo dievča z Izraela.Sýrsky kráľ povedal: Vyber sa a choď! Pošlem izraelskému kráľovi list. Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov.Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: Súčasne s listom posielam k tebe služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.Keď izraelský kráľ list prečítal, roztrhol si šaty a prehlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmrtiť alebo obživiť? Lebo on posiela ku mne človeka, aby som ho zbavil malomocenstva. Len si to rozvážte, a uvidíte, že hľadá proti mne zádrapku. Keď sa Boží muž Elízeus dozvedel, že si izraelský kráľ roztrhol šaty, poslal ku kráľovi odkaz: Prečo si si roztrhol šaty? Nech príde ku mne a dozvie sa, že je v Izraeli prorok.Naamán prišiel aj so svojimi koňmi a vozmi a zastal pri vchode do Elízeovho domu.Elízeus poslal k nemu posla s odkazom: Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne, a telo budeš mať ako predtým. Budeš čistý.Naamán sa nahneval a odišiel so slovami: Myslel som si: Iste vyjde, zastane si a bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, potom zamáva rukou nad postihnutým miestom a sníme zo mňa malomocenstvo.Či nie sú damašské rieky Abáná a Parpar lepšie ako všetky vody Izraela? Či sa nemôžem v nich umyť a byť čistý? A rozhorčený odišiel.Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: Otče môj, keby žiadal od teba prorok nejakú veľkú vec, nebol by si to urobil? Tým skôr, že ti povedal: Umy sa a budeš čistý!Odišiel teda, ponoril sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo bolo ako predtým - ako telo malého chlapca. Očistil sa. Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a zastal pred ním, povedal: Ajhľa, poznal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Izraeli. Teraz prijmi dar od svojho služobníka.Ale ten povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, odmietol.Vtedy Naamán povedal: Keď nie, nech sa, prosím, dostane tvojmu služobníkovi toľko zeme, čo odvezie záprah mulíc, lebo tvoj služobník už nebude obetovať spaľované obete a zábitky iným bohom, len Hospodinovi.Nech však Hospodin odpustí svojmu služobníkovi, že keď prichádza môj pán do chrámu Rimmóna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rimmónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rimmónovom, nech to Hospodin odpustí svojmu služobníkovi.Povedal mu: Choď v pokoji! Keď odišiel od neho na kus cesty,povedal si Géchází, sluha Božieho muža Elízea: Hľa, môj pán ušetril tohto sýrskeho Naamána a neprijal z jeho rúk nič, čo priniesol. Akože žije Hospodin, pobežím za ním a vezmem si niečo od neho.A Géchází uháňal za Naamánom. Keď Naamán spozoroval, že niekto za ním beží, zoskočil mu v ústrety z voza a opýtal sa: Či je všetko v poriadku?Géchází odvetil: V poriadku. Môj pán ma posiela s odkazom: Ajhľa, práve teraz prišli ku mne z vrchu Efrajim dvaja mladíci z prorockých učeníkov. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dva sviatočné obleky.Nato Naamán povedal: Urob mi tú radosť a prijmi dva talenty. Prinútil ho, dal zviazať dva talenty striebra do dvoch mešcov aj dva sviatočné obleky a naložil to na svojich dvoch sluhov. Tí to niesli pred ním.Keď prišiel na návršie, prevzal to z ich rúk a uložil v dome. Sluhov prepustil a oni odišli.Sám však šiel ďalej a zastal pred svojím pánom. Elízeus sa ho opýtal: Odkiaľže, Géchází? Odpovedal: Tvoj služobník nebol nikde.Nato mu povedal: Nešiel som azda v duchu s tebou, keď sa ktosi obrátil na svojom voze naproti tebe? Či je čas na prijímanie striebra alebo na prijímanie odevov, olivových sadov, viníc, oviec, statku, sluhov a slúžok?Preto sa Naamánovo malomocenstvo naveky chytí na teba i na tvoje potomstvo. A vyšiel od neho malomocný ako sneh.