Druhá kráľov 4:8-37
Druhá kráľov 4:8-37 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Raz prechádzal Elizeus cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúkla pohostenie. Zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel ta na pohostenie. Svojmu mužovi navrhla: „Som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. Ak by k nám niekedy zavítal, uchýlil by sa ta.“ Jedného dňa ta prišiel a uchýlil sa do izby na poschodí, kde sa zložil. Svojmu sluhovi Gechazimu povedal: „Zavolaj tú Šunémčanku.“ Zavolal ju a ona prišla k nemu. Naznačil mu: „Povedz jej: ‚Preukazuješ nám naozaj všestrannú pozornosť. Čím by som sa ti mohol odslúžiť? Mám sa za teba prihovoriť u kráľa alebo u veliteľa vojska?‘“ Ona však odvetila: „Bývam predsa medzi svojimi.“ Spýtal sa: „Čo by sa tak dalo pre ňu urobiť?“ Gechazi povedal: „Veď nemá syna a jej muž je už starý.“ Dal si ju zavolať. Keď ju zavolal, ostala stáť pri vchode. Povedal: „O rok o takomto čase budeš si objímať synčeka.“ Ona však namietala: „Nie, pane môj, Boží muž, nedoberaj si svoju služobnicu.“ Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej predpovedal Elizeus. Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. Otcovi sa posťažoval: „Moja hlava, moja hlava!“ Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke. Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel. Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla. Potom si zavolala muža a povedala: „Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim.“ Spýtal sa: „Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota.“ Odpovedala: „To nič!“ Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: „Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem.“ Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Gechazimu povedal: „Pozri, to je tá Šunémčanka!“ Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: „Dobre.“ Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Gechazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: „Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil.“ Sťažovala sa: „Žiadala som si vari syna od svojho pána? Či som nevravela: ‚Nezavádzaj ma?‘“ Vtedy prikázal Gechazimu: „Priprav sa na cestu. Vezmi so sebou moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho. Keď niekto pozdraví teba, neodpovedaj. Potom položíš chlapcovi na tvár moju palicu.“ Chlapcova matka však povedala: „Akože žije Hospodin a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Tak sa vybral a šiel za ňou. Gechazi mal pred nimi náskok. Položil chlapcovi na tvár palicu, ten však nejavil nijaké známky života. Vrátil sa teda, aby sa s Elizeom stretol a oznámil mu, že sa chlapec neprebral. Keď Elizeus vošiel do domu, chlapec už ležal mŕtvy na lôžku. Vošiel dnu, zatvoril za oboma dvere a modlil sa k Hospodinovi. Potom vyšiel hore, pritisol sa k dieťaťu, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zostal nad ním sklonený, kým sa telo dieťaťa nezahrialo. Pre zmenu chodil sem-tam po dome, vyšiel hore a sklonil sa nad ním. Tu chlapec sedemkrát kýchol a otvoril oči. Elizeus zavolal Gechaziho a povedal mu, aby zavolal tú Šunémčanku. Zavolal ju. Keď prišla k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna.“ Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a odišla.
Druhá kráľov 4:8-37 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Raz prechádzal Elizeus cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúkla pohostenie. Zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel ta na pohostenie. Svojmu mužovi navrhla: „Som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. Ak by k nám niekedy zavítal, uchýlil by sa ta.“ Jedného dňa ta prišiel a uchýlil sa do izby na poschodí, kde sa zložil. Svojmu sluhovi Gechazimu povedal: „Zavolaj tú Šunémčanku.“ Zavolal ju a ona prišla k nemu. Naznačil mu: „Povedz jej: ‚Preukazuješ nám naozaj všestrannú pozornosť. Čím by som sa ti mohol odslúžiť? Mám sa za teba prihovoriť u kráľa alebo u veliteľa vojska?‘“ Ona však odvetila: „Bývam predsa medzi svojimi.“ Spýtal sa: „Čo by sa tak dalo pre ňu urobiť?“ Gechazi povedal: „Veď nemá syna a jej muž je už starý.“ Dal si ju zavolať. Keď ju zavolal, ostala stáť pri vchode. Povedal: „O rok o takomto čase budeš si objímať synčeka.“ Ona však namietala: „Nie, pane môj, Boží muž, nedoberaj si svoju služobnicu.“ Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej predpovedal Elizeus. Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. Otcovi sa posťažoval: „Moja hlava, moja hlava!“ Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke. Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel. Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla. Potom si zavolala muža a povedala: „Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim.“ Spýtal sa: „Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota.“ Odpovedala: „To nič!“ Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: „Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem.“ Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Gechazimu povedal: „Pozri, to je tá Šunémčanka!“ Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: „Dobre.“ Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Gechazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: „Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil.“ Sťažovala sa: „Žiadala som si vari syna od svojho pána? Či som nevravela: ‚Nezavádzaj ma?‘“ Vtedy prikázal Gechazimu: „Priprav sa na cestu. Vezmi so sebou moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho. Keď niekto pozdraví teba, neodpovedaj. Potom položíš chlapcovi na tvár moju palicu.“ Chlapcova matka však povedala: „Akože žije Hospodin a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Tak sa vybral a šiel za ňou. Gechazi mal pred nimi náskok. Položil chlapcovi na tvár palicu, ten však nejavil nijaké známky života. Vrátil sa teda, aby sa s Elizeom stretol a oznámil mu, že sa chlapec neprebral. Keď Elizeus vošiel do domu, chlapec už ležal mŕtvy na lôžku. Vošiel dnu, zatvoril za oboma dvere a modlil sa k Hospodinovi. Potom vyšiel hore, pritisol sa k dieťaťu, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zostal nad ním sklonený, kým sa telo dieťaťa nezahrialo. Pre zmenu chodil sem-tam po dome, vyšiel hore a sklonil sa nad ním. Tu chlapec sedemkrát kýchol a otvoril oči. Elizeus zavolal Gechaziho a povedal mu, aby zavolal tú Šunémčanku. Zavolal ju. Keď prišla k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna.“ Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a odišla.
Druhá kráľov 4:8-37 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. Ona raz povedala svojmu mužovi: „Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť, keď k nám príde.“ V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Zavolaj tú Sunamitku!“ Zavolal ju a ona zastala pred ním. I rozkázal mu: „Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?“ Odpovedala: „Bývam medzi svojimi.“ On sa spýtal: „Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?“ Giezi odpovedal: „Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý.“ Tu povedal: „Zavolaj ju!“ Zavolal ju a ona zastala vo dverách. On povedal: „Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna.“ Ona odpovedala: „Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!“ A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. I vravel svojmu otcovi: „Moja hlava! Moja hlava!“ On povedal sluhovi: „Zanes ho k jeho matke!“ Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. Zavolala svojho muža a povedala: „Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.“ I spýtal sa jej: „Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!“ Ale odpovedala: „Zbohom!“ Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: „Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!“ Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Pozri, tá Sunamitka! Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?“ Odpovedala: „Dobre.“ Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: „Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to.“ Ona však vravela: „Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?“ Vtedy povedal Giezimu: „Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho, a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!“ Ale chlapcova matka povedala: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Nato vstal a išiel za ňou. Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: „Chlapec sa neprebudil!“ Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. Vtedy zavolal Gieziho a povedal: „Zavolaj tú Sunamitku!“ I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna!“ Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.
Druhá kráľov 4:8-37 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Jedného dňa Elízeus prechádzal cez Šúném. Bola tam zámožná žena a tá ho pozvala niečo si zajesť. Kedykoľvek potom tadiaľ prechádzal, zašiel tam zajesť si.Raz povedala svojmu mužovi: Počuj, ja viem, že je to svätý Boží muž, ktorý pravidelne chodieva popri nás.Urobme mu malú murovanú hornú izbu, dajme mu do nej posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam uchýlil, keď k nám príde.Jedného dňa prišiel, uchýlil sa do tej hornej izby a uložil sa tam.Svojmu sluhovi Gécházímu povedal: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju a dostavila sa k nemu.Nato mu rozkázal: Povedz jej: Ty si sa úzkostlivo starala o nás. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám azda prehovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojvodcom? Ale ona odvetila: Načo? Bývam uprostred svojho ľudu.Opýtal sa teda: Čo by sa predsa dalo pre ňu urobiť? Tu sa ozval Géchází: Ach, nemá syna, a jej manžel je už starý.Rozkázal mu: Zavolaj ju! Zavolal ju a ona si zastala pri vchode.Povedal jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. Ale ona odporovala: Nie, pane môj, muž Boží, neklam svoju služobnicu.A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus. Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom.Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke.Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel.Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla.Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim.Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji!Keď osedlala oslicu, prikázala svojmu sluhovi: Žeň a vykroč! Kvôli mne jazdu nezdržuj, iba keď ti poviem.Nato sa pobrala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, povedal svojmu sluhovi Gécházímu: Pozri, to je tá Šúnémčanka!Nože jej pobehni v ústrety a opýtaj sa jej: Dobre sa máš? Dobre sa má tvoj muž? Dobre sa má tvoje dieťa? Odpovedala: Dobre.Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Vtom priskočil Géchází, aby ju odsotil. Ale Boží muž povedal: Daj jej pokoj, lebo má zarmútenú dušu. Hospodin to však skryl predo mnou a neoznámil mi nič.Nato sa ozvala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti nevravela: Nerob mi márne nádeje? Vtedy rozkázal Gécházímu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Keď niekoho stretneš, nepozdrav ho! Keď teba niekto pozdraví, neodpovedaj! Moju palicu polož chlapcovi na tvár.Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a akože ty žiješ, nespustím sa ťa.Géchází ich predišiel a položil palicu chlapcovi na tvár. Neozval sa však ani hlások, nebolo známky života. Vrátil sa teda jemu v ústrety a povedal mu: Chlapec sa neprebral.Potom vošiel do domu Elízeus. A hľa, dieťa ležalo na jeho posteli mŕtve.Keď vošiel, zavrel za sebou a za ním dvere a modlil sa k Hospodinovi.Potom vystúpil hore, ľahol si na dieťa, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Keď sa k nemu skláňal, telo dieťaťa sa za hrialo.Potom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vystúpil hore a sklonil sa k nemu. Zrazu chlapec sedemkrát kýchol. Potom otvoril oči.Vtedy Elízeus zavolal Gécházího a rozkázal mu: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju, a keď prišla k nemu, povedal: Vezmi si syna!Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a vyšla.