Druhá kroník 33:1-20
Druhá kroník 33:1-20 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baalov oltáre, zhotovil ašery, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu. Postavil oltáre v Hospodinovom dome, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: „V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.“ Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský zástup. V údolí Ben-Hinnóm dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal. Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno. Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.“ Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi. Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali. Preto na nich Hospodin priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu. Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenlivé volanie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh. Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší Hospodinovho domu i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta. Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela. Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu. Ostatné Menaššeho príbehy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Príbehoch izraelských kráľov. O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašery i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chozaja. Keď sa Menašše uložil k svojim predkom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.
Druhá kroník 33:1-20 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baalov oltáre, zhotovil ašery, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu. Postavil oltáre v Hospodinovom dome, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: „V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.“ Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský zástup. V údolí Ben-Hinnóm dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal. Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno. Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.“ Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi. Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali. Preto na nich Hospodin priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu. Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenlivé volanie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh. Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší Hospodinovho domu i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta. Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela. Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu. Ostatné Menaššeho príbehy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Príbehoch izraelských kráľov. O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašery i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chozaja. Keď sa Menašše uložil k svojim predkom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.
Druhá kroník 33:1-20 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baalov oltáre, zhotovil ašery, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu. Postavil oltáre v Hospodinovom dome, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: „V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.“ Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský zástup. V údolí Ben-Hinnóm dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal. Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno. Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.“ Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi. Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali. Preto na nich Hospodin priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu. Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenlivé volanie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh. Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší Hospodinovho domu i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta. Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela. Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu. Ostatné Menaššeho príbehy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Príbehoch izraelských kráľov. O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašery i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chozaja. Keď sa Menašše uložil k svojim predkom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.
Druhá kroník 33:1-20 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi. Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, narobil ašier, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu. Staval oltáre aj v Pánovom dome, o ktorom Pán povedal: „V Jeruzaleme bude moje meno naveky.“ Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku. Previedol svojich synov cez oheň v údolí Benenom, zaoberal sa veštením, čarodejníctvom a zariekaním, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval. Aj vyrezávanú sochu, ktorú urobil, postavil v Božom dome, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky. A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som určil vašim otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal prostredníctvom Mojžiša v celom zákone, v predpisoch a ustanoveniach.“ Ale Manasses zviedol Júdsko a obyvateľov Jeruzalema, aby konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov. A Pán hovoril Manassesovi a jeho ľudu, ale nedbali naň. Preto Pán priviedol proti nim vodcov vojska, ktoré mal asýrsky kráľ. Oni chytili Manassesa do hákov, spútali ho dvojitými okovami a odviedli do Babylonu. Ale keď bol v úzkosti, uprosoval Pána, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Pánom, Bohom svojich otcov, a modlil sa k nemu. I dal sa mu uprosiť, vypočul jeho modlitbu a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Manasses poznal, že Pán je Boh. Po tomto postavil múr z vonkajšej strany Dávidovho mesta v údolí západne od Gihonu až po vchod do Rybnej brány a viedol ho okolo Ofelu. Urobil ho veľmi vysoký a v každom opevnenom meste Júdska usadil vojvodcov. Odstránil cudzích bohov a sochu z Pánovho domu i všetky oltáre, ktoré postavil na vrchu Pánovho domu a v Jeruzaleme, a vyhodil ich von z mesta. Postavil Pánov oltár a obetoval na ňom pokojné a oslavné obety a prikázal Júdovcom, aby slúžili Pánovi, Bohu Izraela. Ale ľud ešte obetoval na výšinách, ibaže Pánovi, svojmu Bohu. Ostatok Manassesových dejín, jeho modlitba k Bohu i reči prorokov, ktorí mu hovorili v mene Pána, Izraelovho Boha, sú napísané v Dejinách izraelských kráľov. Jeho modlitba, vypočutie, všetky jeho hriechy, nevera a miesta, na ktorých pred svojím pokorením vybudoval výšiny a postavil ašery a sochy, sú opísané v Príbehoch Hozaiáša. Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v jeho dome. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon.
Druhá kroník 33:1-20 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme.Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov.Znovu postavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, postavil oltáre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebeskému voju a slúžil mu.Oltáre postavil i v dome Hospodinovom, o ktorom Hospodin vyriekol: V Jeruzaleme bude naveky prebývať moje meno.Ďalej postavil na oboch nádvoriach domu Hospodinovho oltáre pre celý nebeský voj.Ba sám previedol synov cez oheň v Ben-Hínnómskom údolí, veštil, čaroval a zaklínal, zaopatril si vyvolávačov duchov a jasnovidcov. Robil mnoho takého, čo sa nepáčilo Hospodinovi, aby Ho popudzoval.Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno.Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy.Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov. Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to.Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona.Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh. Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta.Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela.Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu. Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov.Jeho modlitba, i ako bol vyslyšaný, jeho hriech, nevera, miesta, na ktorých vystavil výšiny a zriadil ašéry a tesané modly skôr, ako sa pokoril, sú zapísané v Dejinách vidcov.Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v jeho paláci. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ámón.