Druhá kroník 20:1-27
Druhá kroník 20:1-27 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Neskôr Jošafáta napadli Moábčania, Ammónčania a s nimi niektorí Meunci. Jošafát dostal hlásenie: „Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Tamáre, teda v Én-Gedi.“ Jošafát sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst. Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať. Jošafát si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím a zvolal: „Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať. Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma? V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si: ‚Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme vo svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.‘ Teraz sú tu Ammónčania, Moábčania a obyvatelia seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich. Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď my sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.“ Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi. Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zecharju, syna Benaju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Asáfovcov. Ten prehovoril: „Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jošafát! Tak vám vraví Hospodin: ‚Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží. Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jeruelskou púšťou. V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.‘“ Jošafát sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu. Nato povstali leviti z Kohátovcov a Korachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jošafát zastal a zvolal: „Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.“ Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v posvätnej nádhere mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: „Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!“ Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Ammónčanom, Moábčanom a obyvateľom seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku. Ammónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby. Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto. Potom prišiel Jošafát so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beracha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beracha. Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jošafátom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičil radosť z víťazstva nad nepriateľmi.
Druhá kroník 20:1-27 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Neskôr Jošafáta napadli Moábčania, Ammónčania a s nimi niektorí Meunci. Jošafát dostal hlásenie: „Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Tamáre, teda v Én-Gedi.“ Jošafát sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst. Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať. Jošafát si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím a zvolal: „Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať. Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma? V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si: ‚Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme vo svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.‘ Teraz sú tu Ammónčania, Moábčania a obyvatelia seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich. Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď my sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.“ Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi. Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zecharju, syna Benaju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Asáfovcov. Ten prehovoril: „Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jošafát! Tak vám vraví Hospodin: ‚Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží. Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jeruelskou púšťou. V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.‘“ Jošafát sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu. Nato povstali leviti z Kohátovcov a Korachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jošafát zastal a zvolal: „Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.“ Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v posvätnej nádhere mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: „Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!“ Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Ammónčanom, Moábčanom a obyvateľom seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku. Ammónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby. Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto. Potom prišiel Jošafát so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beracha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beracha. Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jošafátom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičil radosť z víťazstva nad nepriateľmi.
Druhá kroník 20:1-27 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: „Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!“ To je Engadi. Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána. Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím a hovoril: „Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť. A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?! Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: »Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár - veď v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.« A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili, hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám. Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak.“ A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia. Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch a hovoril: „Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží! Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel. Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!“ Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi, a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha. Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!“ Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich. Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť. Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil. Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa. Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; - pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály. Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi.
Druhá kroník 20:1-27 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Potom vytiahli Moábci, Ammónci a s nimi niektorí Meúnci do boja proti Jóšáfátovi."Jóšáfátovi prišli oznámiť: Veľký dav spoza mora, z Edómska tiahne proti tebe; je už v Chacecón-Támáre, čiže v Én-Gedí."Jóšáfát sa preľakol, hľadal Hospodina a v celom Judsku vyhlásil pôst.Vtedy sa zhromaždili Júdejci žiadať pomoc od Hospodina. Aj zo všetkých judských miest prišli hľadať Hospodina.Jóšáfát stál v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom pred novým nádvorím.Povedal: Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe.Bože náš, Ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý Ťa miloval.V nej sa i usadili a postavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno.Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad, a predstúpime pred tento dom a pred Teba, lebo v tomto dome prebýva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k Tebe, Ty vyslyšíš a zachrániš.Teraz hľa, Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil Izraelu prejsť, keď šiel z Egypta, ale im ustúpil a nevyhubil ich,tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil."Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči."Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia. Vtedy spočinul v zhromaždení Duch Hospodinov na Jachazíélovi, synovi Zecharju, syna Benáju, syna Jeíéla, syna Mattanju, levítu z Ásáfovcov.Povedal: Dávajte pozor, všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšáfát: Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nestrachujte sa pred týmto veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj.Zostúpte zajtra proti nim. Práve budú vychádzať cícskym svahom a zastihnete ich na konci údolia pred Jerúélskou púšťou.Vašou úlohou nebude bojovať. Zaujmite postavenie, zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa a nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim a Hospodin bude s vami. Vtedy sa Jóšáfát sklonil tvárou k zemi a všetci Júdejci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom, aby sa Mu poklonili.Nato povstali levíti z Kehátovcov a z Kórachovcov, aby mohutným hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.Na druhý deň včasráno vyšli na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšáfát zastal a povedal: Počujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte Jeho prorokom a bude sa vám dariť!Potom sa poradil s ľudom a postavil Hospodinových spevákov, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy, predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.Len čo začali plesať a spievať chválospevy, nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Judsku, takže boli porazení.Ammónci a Moábci sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili a vyhubili. A keď skoncovali s obyvateľmi Seírskeho pohoria, pomáhali zničiť jeden druhého.Keď prišli Júdejci na miesto, odkiaľ sa možno rozhliadnuť do púšte, a pozreli sa na ten dav, ležali na zemi už len mŕtvoly. Nikto neunikol."Keď prišiel Jóšáfát a jeho ľud pobrať korisť, našli tam množstvo majetku, šatstva a drahocenností. Nabrali si z toho toľko, že sa to nedalo uniesť. Tri dni odnášali korisť; taká bola veľká."Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, volá sa to miesto podnes údolie Berácha.Potom sa s radosťou vrátili všetci judskí a jeruzalemskí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radovať sa nad nepriateľmi.