Prvá Samuelova 20:1-42
Prvá Samuelova 20:1-42 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Dávid ušiel z Najótu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: „Čo som vykonal, čím som sa previnil a čím prehrešil, že ma tvoj otec chce pripraviť o život?“ Povedal mu: „To iste nie! Nezomrieš. Môj otec dosiaľ nepodnikol nič dôležité ani bezvýznamné, aby sa mi s tým nezveril. Prečo by mi mal práve toto zatajiť? To je vylúčené!“ Dávid ešte prísažne vyhlásil: „Tvoj otec dobre vie, že som si získal tvoju náklonnosť. Preto si myslí, že o tom Jonatán nemusí vedieť, aby sa netrápil. No akože žije Hospodin a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik.“ Jonatán sa spýtal Dávida: „Čo mám pre teba urobiť?“ Dávid navrhol Jonatánovi: „Zajtra bude nov mesiaca a ja mám ako obvykle sedieť s kráľom pri stole. Dovoľ mi odísť a skrývať sa v poli až do pozajtrajšieho večera. Ak by som tvojmu otcovi veľmi chýbal, povieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svojho mesta Betlehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu. Ak povie: ‚Dobre!‘, tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ak ho však ovládne hnev, potom vedz, že sa odhodlal na to najhoršie. Urob svojmu služobníkovi láskavosť — uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom — ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi?“ Jonatán odvetil: „To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval?“ Dávid sa spýtal Jonatána: „Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo?“ Jonatán vyzval Dávida: „Poď, vyjdeme do poľa.“ Odišli teda obaja. Jonatán uisťoval Dávida: „Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť. No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom. Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel. Neodním svoju priazeň od môjho domu nikdy, ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.“ Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: „Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.“ Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba. Jonatán mu povedal: „Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne. Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel. Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ. Potom pošlem mládenca s príkazom: ‚Choď pohľadať tie šípy.‘ Ak mu výslovne poviem: ‚Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich,‘ vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin. No ak mládencovi poviem: ‚Šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin. Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.“ Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine. Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Šaula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne. V ten deň Šaul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: „Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.“ Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Šaul syna Jonatána: „Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?“ Jonatán odpovedal Šaulovi: „Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema. Povedal: ‚Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov.‘ Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu.“ Vtedy sa Šaul rozhneval na Jonatána a povedal mu: „Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke. Kým bude Izajov syn žiť na zemi, neobstojíš ty ani tvoje kráľovstvo. Teraz pošli poňho, daj ho priviesť ku mne, lebo je synom smrti.“ Jonatán sa spýtal svojho otca Šaula: „Prečo má zomrieť? Čo spáchal?“ Šaul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol. Vtedy Jonatán pochopil, že jeho otec sa rozhodol Dávida zabiť. Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň mesiaca nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil. Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec. Prikázal mu: „Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím.“ Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp. Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: „Šíp by mal byť ďalej od teba.“ Jonatán znova zavolal na chlapca: „Nestoj, poponáhľaj sa.“ Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid. Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: „Choď, zanes to do mesta. Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid. Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom.“
Prvá Samuelova 20:1-42 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Dávid ušiel z Najótu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: „Čo som vykonal, čím som sa previnil a čím prehrešil, že ma tvoj otec chce pripraviť o život?“ Povedal mu: „To iste nie! Nezomrieš. Môj otec dosiaľ nepodnikol nič dôležité ani bezvýznamné, aby sa mi s tým nezveril. Prečo by mi mal práve toto zatajiť? To je vylúčené!“ Dávid ešte prísažne vyhlásil: „Tvoj otec dobre vie, že som si získal tvoju náklonnosť. Preto si myslí, že o tom Jonatán nemusí vedieť, aby sa netrápil. No akože žije Hospodin a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik.“ Jonatán sa spýtal Dávida: „Čo mám pre teba urobiť?“ Dávid navrhol Jonatánovi: „Zajtra bude nov mesiaca a ja mám ako obvykle sedieť s kráľom pri stole. Dovoľ mi odísť a skrývať sa v poli až do pozajtrajšieho večera. Ak by som tvojmu otcovi veľmi chýbal, povieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svojho mesta Betlehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu. Ak povie: ‚Dobre!‘, tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ak ho však ovládne hnev, potom vedz, že sa odhodlal na to najhoršie. Urob svojmu služobníkovi láskavosť — uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom — ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi?“ Jonatán odvetil: „To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval?“ Dávid sa spýtal Jonatána: „Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo?“ Jonatán vyzval Dávida: „Poď, vyjdeme do poľa.“ Odišli teda obaja. Jonatán uisťoval Dávida: „Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť. No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom. Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel. Neodním svoju priazeň od môjho domu nikdy, ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.“ Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: „Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.“ Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba. Jonatán mu povedal: „Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne. Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel. Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ. Potom pošlem mládenca s príkazom: ‚Choď pohľadať tie šípy.‘ Ak mu výslovne poviem: ‚Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich,‘ vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin. No ak mládencovi poviem: ‚Šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin. Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.“ Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine. Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Šaula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne. V ten deň Šaul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: „Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.“ Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Šaul syna Jonatána: „Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?“ Jonatán odpovedal Šaulovi: „Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema. Povedal: ‚Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov.‘ Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu.“ Vtedy sa Šaul rozhneval na Jonatána a povedal mu: „Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke. Kým bude Izajov syn žiť na zemi, neobstojíš ty ani tvoje kráľovstvo. Teraz pošli poňho, daj ho priviesť ku mne, lebo je synom smrti.“ Jonatán sa spýtal svojho otca Šaula: „Prečo má zomrieť? Čo spáchal?“ Šaul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol. Vtedy Jonatán pochopil, že jeho otec sa rozhodol Dávida zabiť. Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň mesiaca nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil. Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec. Prikázal mu: „Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím.“ Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp. Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: „Šíp by mal byť ďalej od teba.“ Jonatán znova zavolal na chlapca: „Nestoj, poponáhľaj sa.“ Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid. Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: „Choď, zanes to do mesta. Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid. Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom.“
Prvá Samuelova 20:1-42 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
A Dávid ušiel z Najotu pri Ráme. Prišiel a hovoril pred Jonatánom: „Čo som urobil? Čo je moja vina a čo je môj hriech proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?“ Odpovedal mu: „Ani zďaleka! Nezomrieš! Veď môj otec neurobí nič ani veľké, ani malé, aby mi to nezradil! Prečo by môj otec tajil predo mnou túto vec? To nejestvuje!“ Ale Dávid znovu prisahal a vravel: „Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach a hovorí si: Nech Jonatán o tom nevie, aby sa nezarmucoval! Ale ako žije Pán a ako ty žiješ, medzi mnou a medzi smrťou je len krok.“ Nato Jonatán vravel Dávidovi: „Urobím pre teba, o čokoľvek ma požiadaš.“ Dávid povedal Jonatánovi: „Hľa, zajtra je novmesiac a ja mám sedieť pri jedle s kráľom. Uvoľni ma, schovám sa na poli až do večera. Ak sa Šaul bude na mňa dopytovať, povieš mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby mohol zabehnúť do svojho mesta, Betlehema, lebo tam celý rod slávi výročnú obetu. Ak povie: »Dobre,« tvoj sluha je v bezpečí. Ak sa však nazlostí, vedz, že sa už odhodlal na zlo. Vtedy preukáž svojmu sluhovi milosrdenstvo, veď si dal svojmu sluhovi uzavrieť so sebou Pánovu zmluvu. Ak je na mne vina, zabi ma ty, načo by si ma vydával svojmu otcovi.“ Jonatán odpovedal: „Nech je to ďaleko od teba! Lebo ak sa naozaj dozviem, že sa môj otec odhodlal pre zlo voči tebe, azda by som ti to neoznámil?!“ Dávid povedal Jonatánovi: „A kto mi oznámi, ak ti otec tvrdo odpovie?“ Jonatán vravel Dávidovi: „Poď, vyjdime na pole!“ I vyšli obaja na pole. Vtedy povedal Jonatán Dávidovi: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, zajtra (alebo pozajtra) o tomto čase sa budem dopytovať u svojho otca. A ak to bude pre Dávida priaznivé, či by som neposlal k tebe a neoznámil ti to? Toto nech urobí Pán Jonatánovi a toto nech doloží! Ak sa môjmu otcovi bude páčiť priviesť na teba nešťastie, prezradím ti to, vypravím ťa, aby si odišiel v pokoji. A Pán bude s tebou, ako bol s mojím otcom. Ale ak ja budem ešte žiť, preukáž mi Pánovo milosrdenstvo a ak zomriem, neodopri nikdy svoje milosrdenstvo môjmu domu! A keď Pán vyhubí z povrchu zeme všetkých Dávidových nepriateľov, nech sa z Dávidovho okolia nevyhubí Jonatánovo meno! Ináč bude Pán žiadať počet z Dávidovej ruky.“ A Jonatán opäť zaprisahal Dávida, lebo ho miloval. Miloval ho, ako miloval svoj život. Jonatán mu povedal: „Zajtra je novmesiac. Budú ťa hľadať, ak tvoje miesto ostane prázdne. Pozajtra ťa budú veľmi hľadať. Vtedy príď na miesto, kde si sa schoval v pracovný deň (?), a zdržuj sa pri tej skale. Ja k nej vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa, a pošlem chlapca: »Choď, nájdi šípy!« - Ak poviem chlapcovi: »Hľa, šípy sú z tejto strany, zober ich!« - vtedy príď, lebo si v bezpečí, nie je nič, ako žije Pán! Ale ak poviem mladíkovi: »Hľa, šípy sú ďalej, za tebou!« - choď, lebo Pán ťa posiela preč. Čo sa však týka veci, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Pán je naveky medzi mnou a tebou!“ Dávid sa teda schoval na poli. A keď prišiel novmesiac, sadol si kráľ za stôl k jedlu. Kráľ sedel na svojom obvyklom mieste, na mieste pri stene. Jonatán bol oproti, Abner sedel vedľa kráľa, Dávidovo miesto však bolo prázdne. Tento deň Šaul nepovedal nič, hovoril si totiž: „Je to náhoda; nie je čistý. Hej, nebude čistý!“ Nasledujúci, druhý deň po novmesiaci bolo Dávidovo miesto zasa prázdne. Tu sa Šaul pýtal svojho syna Jonatána: „Prečo neprišiel Izaiho syn ani dnes k jedlu?“ Jonatán odpovedal Šaulovi: „Dávid sa veľmi pýtal odo mňa do Betlehema. Hovoril mi: »Prepusť ma, prosím, máme v meste rodinnú obetu a môj brat ma sám povolal. Nuž, ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi je dovolené pozrieť svojich bratov.« - Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.“ Nato sa Šaul nazlostil na Jonatána a vravel: „Ty syn odbojnej ženštiny! Azda neviem, že máš rád Izaiho syna na tvoju hanbu a na hanbu nahoty tvojej matere?! Lebo kým žije Izaiho syn na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto ho daj priviesť ku mne, lebo je synom smrti!“ Ale Jonatán odvetil svojmu otcovi Šaulovi: „Prečo má zomrieť?! Čo urobil?“ Vtom Šaul vrhol proti nemu kopiju a Jonatán sa presvedčil, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť. Preto Jonatán vstal od stola nahnevaný a nejedol druhý deň mesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že mu jeho otec nadával. Ráno potom Jonatán išiel na pole podľa dohovoru s Dávidom a išiel s ním malý chlapec. I povedal svojmu chlapcovi: „Bež, pohľadaj šípy, ktoré som vystrelil.“ Chlapec bežal a on vystrelil šíp ponad neho. Chlapec došiel na miesto šípa, ktorý Jonatán vystrelil, a Jonatán mu kričal: „Šíp je predsa ďalej za tebou!“. Potom Jonatán volal za chlapcom: „Rýchlo, utekaj, nezdržuj sa!“ Jonatánov sluha pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. Sluha, pravda, nevedel nič, len Jonatán a Dávid vedeli o veci. Jonatán dal svoj výstroj sluhovi a povedal mu: „Choď, zanes to do mesta!“ Keď sluha odišiel, vstal Dávid spoza skaly, vrhol sa tvárou na zem a tri razy sa uklonil. Nato sa vzájomne pobozkali a v objatí plakali, nadovšetko Dávid. Jonatán povedal Dávidovi: „Choď v pokoji! Ako sme si obaja prisahali v mene Pánovom, Pán bude medzi mnou a tebou, medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom naveky.“
Prvá Samuelova 20:1-42 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život?"Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné!"Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou.Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba.Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera.Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod."Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie.""Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi."Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil?Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa.Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to,"nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom."Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem,neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými!Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého. I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne.Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel.Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa.Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin!Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč.V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky!Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu."Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne."Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý. Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu?Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehemaa povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere!Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti.Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal?Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida.Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil. Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním.Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho.Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty!Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi.Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom.Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta!"Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol."I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.