Prvá Samuelova 17:1-58
Prvá Samuelova 17:1-58 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Filištínci si zhromaždili vojská do boja a sústredili ich v judskom Sochu. Utáborili sa v Efes-Dammíme, medzi Sochom a Azekou. Šaul a izraelskí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Ela a zoradili sa do boja proti Filištíncom. Filištínci zaujali postavenie na svahu jedného vrchu, Izraeliti na protiľahlom svahu druhého vrchu; medzi nimi bolo údolie. Z filištínskych radov vystupoval popredný bojovník z Gatu menom Goliáš, vysoký šesť lakťov a jednu piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šeklov. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový oštep. Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčsky návoj a čepeľ jeho železnej kopije vážil šesťsto šeklov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu. Goliáš vystúpil a pokrikoval na izraelské bojové útvary: „Načo ste vyšli a zoradili sa do boja? Som predsa Filištínec a vy len Šaulovi sluhovia. Vyberte si niekoho, čo by zišiel ku mne. Ak v boji zvíťazí a zabije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy sa stanete našimi poddanými a budete nám slúžiť.“ Filištínec pokračoval: „Dnes som potupil bojové rady Izraela. Pošlite mi niekoho na súboj.“ Keď Šaul a celý Izrael tieto slová Filištínca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli. Dávid bol synom toho Efraťana z judského Betlehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Šaula bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja. Traja najstarší Izajovi synovia odišli so Šaulom do vojny. Prvorodený sa volal Eliáb, druhý Abinadáb a tretí Šamma. Dávid bol najmladší. Traja najstarší odišli teda so Šaulom. Dávid chodil k Šaulovi a zase sa vracal pásť otcovo stádo v Betleheme. Štyridsať dní včasráno i večer predstupoval ten Filištínec a vystatoval sa. Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi svojim bratom efu praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora. Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vyrovnaj ich záloh. Šli so Šaulom a všetkými izraelskými mužmi bojovať v údolí Ela proti Filištíncom.“ Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik. Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe. Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú. Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gatu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul. Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli. Nejaký Izraelita povedal: „Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.“ Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: „Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?“ Ľud mu podobne odpovedal: „To a to dostane muž, ktorý ho zabije.“ Keď jeho najstarší brat Eliáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: „Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.“ Dávid odvetil: „Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.“ Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz. Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Šaulom a ten si ho dal predviesť. Dávid povedal Šaulovi: „Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.“ Šaul odrádzal Dávida: „Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.“ Dávid povedal Šaulovi: „Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu; prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil. Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.“ Dávid pokračoval: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Hospodin nech je s tebou!“ Šaul obliekol Dávida do svojho bojového odevu. Na hlavu mu nasadil bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. Dávid si prepásal odev jeho mečom a skúšal v tom chodiť, no nešlo mu to. Preto povedal Šaulovi: „Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý;“ a zložil to zo seba. Vzal si palicu, vybral si päť hladkých kamienkov z potoka a vložil ich do svojej pastierskej torby, ktorá mu slúžila na úschovu praku. S prakom v ruke postupoval k Filištíncovi. Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu. Keď sa Filištínec lepšie pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a pekného vzhľadu. Filištínec povedal Dávidovi: „Vari som pes, že ideš proti mne s palicami?“ Nato preklínal Dávida v mene svojich bohov. Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: „Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver.“ Dávid odvetil Filištíncovi: „Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil. Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Dnes nakŕmim mŕtvolami filištínskeho vojska nebeské vtáctvo a divú zver. Tak celá zem spozná, že Izrael má Boha. Celé toto zhromaždenie spozná, že Hospodin nepotrebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hospodina, ktorý vás vydá nám do rúk.“ Len čo sa Filištínec dostal celkom blízko Dávida, ten nemeškal, ale vybehol z bojového radu proti Filištíncovi. Dávid siahol do torby, vyňal z nej jeden kameň a prakom zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem. Tak Dávid pomocou praku a kameňa, bez použitia meča porazil a zabil toho Filištínca. Potom Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, chytil jeho meč, vytiahol mu ho z pošvy, zabil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina padol, zutekali. Muži Izraela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prenasledovali Filištíncov až po Gat a po brány Ekrónu. Pobití Filištínci ležali na ceste do Šaarajimu až po Gat a až po Ekrón. Keď Izraeliti prestali prenasledovať Filištíncov, vyplienili im tábor. Dávid vzal hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzbroj si uložil do stanu. Keď Šaul videl Dávida vychádzať proti tomu Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra: „Abnér, kto je otcom tohto mládenca?“ Abnér odpovedal: „Kráľ môj, naozaj neviem.“ Kráľ povedal: „Zisti, kto je jeho otec.“ Keď sa Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom, Abnér sa ho ujal a priviedol pred Šaula. Hlavu Filištínca mal v ruke. Šaul sa ho spýtal: „Mladý muž, kto je tvoj otec?“ Dávid odpovedal: „Som syn tvojho služobníka Izaja z Betlehema.“
Prvá Samuelova 17:1-58 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Filištínci si zhromaždili vojská do boja a sústredili ich v judskom Sochu. Utáborili sa v Efes-Dammíme, medzi Sochom a Azekou. Šaul a izraelskí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Ela a zoradili sa do boja proti Filištíncom. Filištínci zaujali postavenie na svahu jedného vrchu, Izraeliti na protiľahlom svahu druhého vrchu; medzi nimi bolo údolie. Z filištínskych radov vystupoval popredný bojovník z Gatu menom Goliáš, vysoký šesť lakťov a jednu piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šeklov. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový oštep. Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčsky návoj a čepeľ jeho železnej kopije vážil šesťsto šeklov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu. Goliáš vystúpil a pokrikoval na izraelské bojové útvary: „Načo ste vyšli a zoradili sa do boja? Som predsa Filištínec a vy len Šaulovi sluhovia. Vyberte si niekoho, čo by zišiel ku mne. Ak v boji zvíťazí a zabije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy sa stanete našimi poddanými a budete nám slúžiť.“ Filištínec pokračoval: „Dnes som potupil bojové rady Izraela. Pošlite mi niekoho na súboj.“ Keď Šaul a celý Izrael tieto slová Filištínca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli. Dávid bol synom toho Efraťana z judského Betlehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Šaula bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja. Traja najstarší Izajovi synovia odišli so Šaulom do vojny. Prvorodený sa volal Eliáb, druhý Abinadáb a tretí Šamma. Dávid bol najmladší. Traja najstarší odišli teda so Šaulom. Dávid chodil k Šaulovi a zase sa vracal pásť otcovo stádo v Betleheme. Štyridsať dní včasráno i večer predstupoval ten Filištínec a vystatoval sa. Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi svojim bratom efu praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora. Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vyrovnaj ich záloh. Šli so Šaulom a všetkými izraelskými mužmi bojovať v údolí Ela proti Filištíncom.“ Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik. Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe. Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú. Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gatu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul. Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli. Nejaký Izraelita povedal: „Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.“ Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: „Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?“ Ľud mu podobne odpovedal: „To a to dostane muž, ktorý ho zabije.“ Keď jeho najstarší brat Eliáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: „Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.“ Dávid odvetil: „Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.“ Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz. Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Šaulom a ten si ho dal predviesť. Dávid povedal Šaulovi: „Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.“ Šaul odrádzal Dávida: „Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.“ Dávid povedal Šaulovi: „Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu; prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil. Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.“ Dávid pokračoval: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Hospodin nech je s tebou!“ Šaul obliekol Dávida do svojho bojového odevu. Na hlavu mu nasadil bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. Dávid si prepásal odev jeho mečom a skúšal v tom chodiť, no nešlo mu to. Preto povedal Šaulovi: „Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý;“ a zložil to zo seba. Vzal si palicu, vybral si päť hladkých kamienkov z potoka a vložil ich do svojej pastierskej torby, ktorá mu slúžila na úschovu praku. S prakom v ruke postupoval k Filištíncovi. Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu. Keď sa Filištínec lepšie pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a pekného vzhľadu. Filištínec povedal Dávidovi: „Vari som pes, že ideš proti mne s palicami?“ Nato preklínal Dávida v mene svojich bohov. Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: „Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver.“ Dávid odvetil Filištíncovi: „Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil. Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Dnes nakŕmim mŕtvolami filištínskeho vojska nebeské vtáctvo a divú zver. Tak celá zem spozná, že Izrael má Boha. Celé toto zhromaždenie spozná, že Hospodin nepotrebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hospodina, ktorý vás vydá nám do rúk.“ Len čo sa Filištínec dostal celkom blízko Dávida, ten nemeškal, ale vybehol z bojového radu proti Filištíncovi. Dávid siahol do torby, vyňal z nej jeden kameň a prakom zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem. Tak Dávid pomocou praku a kameňa, bez použitia meča porazil a zabil toho Filištínca. Potom Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, chytil jeho meč, vytiahol mu ho z pošvy, zabil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina padol, zutekali. Muži Izraela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prenasledovali Filištíncov až po Gat a po brány Ekrónu. Pobití Filištínci ležali na ceste do Šaarajimu až po Gat a až po Ekrón. Keď Izraeliti prestali prenasledovať Filištíncov, vyplienili im tábor. Dávid vzal hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzbroj si uložil do stanu. Keď Šaul videl Dávida vychádzať proti tomu Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra: „Abnér, kto je otcom tohto mládenca?“ Abnér odpovedal: „Kráľ môj, naozaj neviem.“ Kráľ povedal: „Zisti, kto je jeho otec.“ Keď sa Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom, Abnér sa ho ujal a priviedol pred Šaula. Hlavu Filištínca mal v ruke. Šaul sa ho spýtal: „Mladý muž, kto je tvoj otec?“ Dávid odpovedal: „Som syn tvojho služobníka Izaja z Betlehema.“
Prvá Samuelova 17:1-58 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Filištínci zhromaždili vojsko na boj, zoskupili sa v Sochu, ktoré je v Júdsku, a táborili medzi Sochom a Azekou v Efes Dammim. Šaul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v Terebintovom údolí a zriadili sa do boja proti Filištíncom. Filištínci stáli na návrší z tejto a Izraeliti na návrší z tamtej strany; medzi nimi bolo údolie. Tu z tábora Filištíncov vystúpil muž, prostredník, menom Goliáš z Gétu. Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď. Na hlave mal kovovú prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera. Váha panciera bola päťtisíc šeklov kovu. Na nohách mal kovové holene, na pleci kovový oštep. Rukoväť jeho kopije bola ako návoj, ostrie jeho kopije vážilo šesťsto šeklov železa. Pred ním kráčal jeho štítonoš. Zastal si a volal na izraelské šíky: „Prečo nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy Šaulovi sluhovia? Vyberte si muža a nech zostúpi ku mne! Ak bude vládať bojovať so mnou a porazí ma, budeme vašimi sluhami, ale ak ho premôžem a porazím ja, budete vy našimi sluhami a budete nám slúžiť.“ Potom Filištínec povedal: „Dnes som sa posmieval izraelským šíkom! Dajte mi muža, nech spolu bojujeme!“ Keď Šaul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a veľmi sa báli. Dávid však bol synom toho Efratejca z júdskeho Betlehema, ktorý sa volal Izai a mal osem synov. V Šaulových dňoch bol už starcom medzi mužmi. Traja najstarší Izaiho synovia išli za Šaulom do boja. Mená jeho troch synov, ktorí išli do boja, boli: prvorodený Eliáb, druhý Abinadab a tretí Sama. Dávid bol najmladší. Traja najstarší išli teda za Šaulom. Dávid odchádzal od Šaula do Betlehema pásť ovce svojho otca. A Filištínec sa približoval ráno i večer a staval sa štyridsať dní. Vtedy povedal Izai svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi svojim bratom efu týchto pražených zŕn a týchto desať chlebov a bež za svojimi bratmi do tábora! A týchto desať hrudiek syra vezmi plukovníkovi! Svojich bratov navštív s pozdravom a dones ich žold! Šaul, oni, aj všetci izraelskí mužovia sú v Terebintovom údolí v boji s Filištíncami.“ Dávid včasráno vstal, ovce zveril pastierovi, vybral sa a šiel, ako mu kázal Izai. Keď došiel k vozatajstvu, vojsko, ktoré išlo do šíku, prepuklo v bojový výkrik. Nastúpili Izraeliti aj Filištínci, šík proti šíku. Dávid zložil svoju batožinu do rúk strážcu batožiny, potom bežal do šíku a spýtal sa svojich bratov, či sa majú dobre. Ako sa s nimi zhováral, vystúpil zo šíku Filištíncov muž, prostredník, Filištínec Goliáš z Gétu, a hovoril ako obvykle. A Dávid to počul. Keď Izraeliti uvideli toho muža, všetci utekali pred ním a veľmi sa báli. Akýsi Izraelita hovoril: „Vidíte toho muža, čo vystupuje? Prichádza hanobiť Izrael. Muža, ktorý ho porazí, urobí kráľ veľmi bohatým, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca oslobodí v Izraeli od dane.“ Nato sa Dávid pýtal mužov, ktorí stáli vedľa neho: „Čo môže čakať muž, ktorý porazí toho Filištínca a sníme hanbu z Izraela? Veď ktože je tento neobrezaný Filištínec, že hanobí šíky živého Boha!“ A ľudia mu povedali to isté: To a to dostane muž, ktorý ho porazí. Keď počul jeho najstarší brat Eliáb, ako sa zhovára s mužmi, Eliáb sa nahneval na Dávida a povedal: „Načo si prišiel a komu si zveril tých niekoľko oviec na pastve? Ja poznám tvoju namyslenosť a zlobu tvojho srdca, že si prišiel, aby si videl vojnu.“ Dávid odpovedal: „Nuž čože som urobil? Či sú to nie iba reči?“ Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté a ľudia mu odpovedali ako prv. I rozchýrili sa reči, ktoré hovoril Dávid, oznámili ich Šaulovi a on si ho dal priviesť. Dávid hovoril Šaulovi: „Nech neklesá srdce nikomu pre neho! Tvoj sluha pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom.“ Šaul povedal Dávidovi: „Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním. Veď si chlapec, on však je bojovník od mladi!“ Ale Dávid vravel Šaulovi: „Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A keď prišiel lev (alebo medveď) a uchytil ovcu zo stáda, vykročil som za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska. Ak sa však postavil proti mne, chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil. Aj leva, aj medveďa zrazil tvoj sluha a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, lebo hanobil šíky živého Boha.“ Dávid hovoril ešte: „Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, on ma vyslobodí aj z moci tohoto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Pán nech je s tebou!“ Potom Šaul obliekol Dávida do svojho odevu, dal mu kovovú prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera. Na odev si Dávid opásal jeho meč a pokúsil sa chodiť, lebo nebol navyknutý. Tu Dávid povedal Šaulovi: „Nevládzem v tomto chodiť, lebo nie som navyknutý.“ A Dávid zvliekol tie veci zo seba, vzal si do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi. Filištínec sa stále blížil k Dávidovi a jeho štítonoš išiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru. A Filištínec hovoril Dávidovi: „Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?“ A preklínal Dávida svojimi bohmi. Potom povedal Filištínec Dávidovi: „Poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!“ Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil. Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa, odtnem ti hlavu a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes nebeským vtákom a zemskej zveri a dozvie sa celá zem, že Izrael má Boha. A dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!“ Tu sa Filištínec pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi. Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem. Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč. Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli. Nato sa izraelskí a júdski mužovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filištíncov až do Gétu a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci ležali na ceste od Saraimu až po Gét a Akaron. Keď sa Izraeliti vrátili z prenasledovania Filištíncov, vyplienili ich tábor. Dávid vzal Filištíncovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom stane. Keď Šaul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera: „Abner, čí syn je tento chlapec?“ Abner odpovedal: „Ako žiješ, kráľ, neviem!“ Kráľ povedal: „Dozvedaj sa ty, čí syn je ten mladík!“ A keď sa Dávid po porážke Filištínca vrátil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Šaula. Filištíncovu hlavu mal v ruke. A Šaul sa ho opýtal: „Čí syn si, chlapče?“ Dávid odpovedal: „Syn tvojho sluhu, Betlehemčana Izaiho.“
Prvá Samuelova 17:1-58 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Filištínci zobrali svoje vojská do boja a zhromaždili sa pri Sóchu, ktoré je v Judsku, a táborili medzi Sóchom a Azekou pri Efes-Dammíme.Ale Saul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v údolí Élá a zoradili sa do boja proti Filištíncom.Filištínci stáli na vrchu z tamtej strany a Izraelci stáli na vrchu z tejto strany, medzi nimi bolo údolie.Z vojska Filištíncov vystupoval predbojovník, ktorého meno bolo Goliáš z Gatu, vysoký šesť lakťov a jednu piaď.Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera, ktorý vážil päťtisíc šekelov bronzu.Na nohách mal kovové holene a na pleciach bronzový oštep.Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šekelov železa. Nosič jeho štítu kráčal pred ním.Zastal si a vykrikoval na izraelské šíky: Načo ste vyšli a nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy služobníci Saulovi! Vyberte si muža, ktorý by zostúpil ku mne.Ak bude vládať bojovať so mnou a zabije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, vy nám budete poddaní a budete nám slúžiť.Filištínec pokračoval: Dnes som tupil izraelské šíky. Dajte mi muža, aby sme spolu zápasili.Keď Saul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, zľakli sa a náramne sa báli. Dávid bol synom Efratejca z Betlehema Júdovho, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Saula bol už pristarý, aby nastúpil s mužstvom.Traja najstarší synovia Izajovi odišli so Saulom do boja. Mená týchto troch synov, ktorí odišli do boja, boli: prvorodený Elíáb, druhý Abínádáb a tretí Šammá.Dávid bol však najmladší, traja najstarší šli teda za Saulom.Dávid z času na čas odchádzal od Saula pásť v Betleheme ovce svojho otca.I vychádzal onen Filištínec a stával tam ráno a večer štyridsať dní. Vtedy povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: Nože vezmi svojim bratom éfu praženej pšenice a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora k svojim bratom.Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny, pozri sa za svojimi bratmi, či sa im dobre vodí. Prines o nich správu.Medzitým Saul, oni a všetci mužovia Izraela bojovali v údolí Élá s Filištíncami. Dávid vstal včasráno a ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k vozovým hradbám, vojsko, ktoré sa zoraďovalo do šíku, prepuklo v bojový krik.Zoradil sa Izrael aj Filištínci do boja: šík proti šíku.Vtedy Dávid zveril svoj výstroj strážcovi a bežal k bojovému šíku. Keď k nemu prišiel, pýtal sa svojich bratov, ako sa majú.Keď hovoril s nimi, práve vystúpil z bojového šíku Filištíncov predbojovník Filištínec menom Goliáš z Gatu. Vykrikoval tie isté slová ako predtým, takže to Dávid počul.Keď všetci izraelskí mužovia uvideli tohto muža, utekali pred ním, veľmi sa báli.Nato izraelskí mužovia vraveli medzi sebou: Či ste videli toho muža, ktorý vystupoval? Vystupoval preto, aby hanil Izrael. Preto muža, ktorý by ho zabil, kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným v Izraeli.Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha?Ľud mu odpovedal tými istými slovami: To a to dostane muž, ktorý ho zabije.Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku!Ale Dávid odpovedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal.Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté. Ľud mu odpovedal tak ako predtým.Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal."Dávid povedal Saulovi: Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom."Saul odpovedal Dávidovi: Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojovníkom od svojej mladosti."Ale Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda,"pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil.Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.Ďalej Dávid hovoril: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca. Vtedy povedal Saul Dávidovi: Choď, a Hospodin bude s tebou!Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier.Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nebol na to navyknutý, a tak povedal Saulovi: Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to navyknutý. I zložil to Dávid zo seba.Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa približoval k Filištíncovi."Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním."Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad.Filištínec povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi.Ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri!Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina moc nos tí, Boha izraelských šíkov, ktorého ty si potupoval.Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli."A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk. "Keď Filištínec vstal a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa poponáhľal a vybehol zo šíku proti Filištíncovi."Vtom Dávid siahol rukou do kapsy, vybral kameň, hodil ním z praku a udrel Filištínca do čela; kameň sa mu vrazil do čela, takže padol tvárou na zem."Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, i keď nemal v ruke meč.Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, vzal jeho vlastný meč, vytiahol ho z pošvy a zabil ho. Odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že silák zomrel, dali sa na útek. Vtedy povstali izraelskí a judskí mužovia, kričali a prenasledovali Filištíncov až po Gát, ba až k bránam Ekrónu. Smrteľne ranení Filištínci padali po ceste od Šaarajimu až po Gát a Ekrón.Keď sa Izraelci vracali z prenasledovania Filištíncov, vyrabovali ich tábor.Potom vzal Dávid hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema, jeho zbrane však uložil vo svojom stane. Keď Saul videl Dávida vychádzať proti onomu Filištíncovi, povedal veliteľovi vojska Abnérovi: Abnér, čí syn je tamten mladík? Abnér odpovedal: Na tvoj život, kráľ, neviem!Kráľ povedal: Opýtaj sa, čí je ten mladík!Keď sa Dávid po zabití Filištínca vracal, Abnér ho vzal a priviedol pred Saula. Hlavu Filištínca držal vo svojej ruke.Saul sa ho opýtal: Čí si ty syn, chlapče? Dávid odpovedal: Som synom tvojho služobníka Izaja Betlehemského.