Prvá Samuelova 1:1-11
Prvá Samuelova 1:1-11 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa. Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná. Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. Keď raz Elkana prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“ Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
Prvá Samuelova 1:1-11 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa. Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná. Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. Keď raz Elkana prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“ Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
Prvá Samuelova 1:1-11 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie. Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?“ Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
Prvá Samuelova 1:1-11 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského.Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná."Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás."V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono.Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono."Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala."Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov? "Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho."Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala.I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.