Žalmy 39:1-13

Pre hudobný prednes. Pre Jedutúna. Žalm Dávidov. "Povedal som: Pozor dám na svoje cesty, aby som nezhrešil jazykom; na uzde si chcem držať jazyk, dokiaľ je bezbožník predo mnou! "Onemel som a zatíchol, zamĺkol som nedbajúc na výhody, ale moja bolesť sa rozjatrila. Tlelo mi srdce vo vnútri, pri rozjímaní oheň vzplanul vo mne. Musel som prehovoriť jazykom: Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný! Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek. Sela. Len ako tôňa chodí človek, len pre márnosť sa vzrušuje, hromadí, ale nevie, kto to poberie. A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej. Vytrhni ma zo všetkých mojich priestupkov, nevydávaj ma bláznom na posmech! Onemel som, neotvorím ústa, lebo Ty si to urobil. Odvráť odo mňa svoj úder, zhynul som od švihania Tvojej ruky. Trestami za vinu karháš človeka, rozkladáš sťa moľ to, čo je vzácne na ňom. Len márnosťou je každý človek. Sela. Počuj moju modlitbu, ó Hospodine, naslúchaj môjmu volaniu! Nemlč, keď vylievam slzy, lebo som hosťom u Teba, pútnikom ako všetci moji otcovia.