Žalmy 22:16-31

Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti. Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy. Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne. Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ale Ty, Hospodine, nevzďaľuj sa! Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na pomoc! Zachráň mi dušu pred mečom, moju jedinú z moci psov. Zachráň ma z tlamy leva a z rohov byvolov. Ty si ma vypočul. O Tvojom mene budem rozprávať svojim bratom, uprostred zhromaždenia chcem Ťa chváliť. Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho! Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho! Bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela! Lebo On nezavrhol, ani nezošklivil si biedu úbožiaka, neskryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k Nemu, počul ho. Z Teba pramení moja chvála vo veľkom zbore, vyplním svoje sľuby pred tými, čo sa Ho boja. Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky! Rozpomenú a obrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme a klaňať sa Ti budú všetky čeľade národov. Lebo Hospodinovi patrí kraľovanie, On je vladárom nad národmi. Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať. Potomstvo bude slúžiť Jemu, o Pánovi