Náreky 2:10-13

Na zemi sedia, mlčia starší dcéry Sion. Nasypali si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavu k zemi. Oči mi hynú od sĺz, vrie to v mojom vnútri. Na zem sa mi vyliala pečeň pre skazu dcéry môjho ľudu, keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá na námestiach mesta. Vraveli svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď omdlievali ako ranení na námestiach mesta, keď vypúšťali dušu v náručiach svojich matiek. Čo mám povedať o tebe, k čomu ťa pripodobniť, dcéra Jeruzalem? Čo prirovnám k tebe, aby som ťa potešil, panenská dcéra Sion? Veď tvoja skaza je veľká ako more, kto ťa uzdraví?