Jeremiáš 2:1-13

Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo:Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie - znie výrok Hospodinov. Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť? Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva? Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili. Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. Preto povediem ešte s vami spor - znie výrok Hospodinov - a povediem spor aj so synmi vašich synov. Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo! Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi - znie výrok Hospodinov - lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.