Genezis 37:2-11

"Toto sú deje Jákobovho rodu: Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich."Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi.Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním. Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli.Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo."Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu."Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči."Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo."Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem?Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal.