Kohelet — Kazateľ 2:18-26

Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. A ktovie, či bude múdry, a či blázon? Vládnuť však bude nad všetkými plodmi môjho trudu, na ktorý som vynaložil námahu a múdrosť pod slnkom. Aj to je márnosť. Preto som dospel k zúfalstvu nad všetkou lopotou, ktorú som s námahou konal pod slnkom. Lebo tu je človek, ktorý sa namáhal s múdrosťou, poznaním a zručnosťou, ale musí to odovzdať človeku, ktorý na to nevydal námahu. Aj to je márnosť a veľké zlo. Nuž čo má človek zo všetkého svojho ustávania a z úsilia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? "Veď po celý jeho život bolesť a mrzutosť sú jeho zamestnaním; ba ani v noci jeho srdce neodpočíva. Aj to je márnosť. "Nič nie je lepšie pre človeka ako jesť a piť a dožičiť si dobré veci pri svojej lopote. Aj to som zbadal, že to pochádza z Božej ruky. Lebo kto môže jesť a užívať bez Neho? "On totiž dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie i radosť; ale tomu, kto hreší, dáva úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu. Aj to je márnosť a honba za vetrom."