Prvý Korinťanom 14:20-40

"Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, ale v zlom buďte deti; v usudzovaní buďte dospelí."V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.Preto sú jazyky znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, a prorokovanie nie je pre neveriacich, ale pre veriacich.Keby sa tak celý cirkevný zbor zišiel na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi, a prišli by tam prostí alebo neveriaci, či nepovedia, že blazniete?Keby však všetci prorokovali, a prišiel by neveriaci alebo prostý, všetci ho presvedčia, všetci ho posúdia,tajnosti srdca budú zjavené, a tak, padnúc na tvár, bude vzývať Boha a vyznávať: Iste Boh je vo vás! Tak čo, bratia? Kedykoľvek sa zídete, každý má niečo: žalm, poučenie, zjavenie, reč jazykmi, (jej) výklad - to všetko nech vzdeláva.Keď niekto hovorí jazykom, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá."Ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení; pravda, sebe a Bohu nech hovoria."Proroci však nech hovoria dvaja alebo traja, a ostatní nech rozsudzujú.Ale ak by inému prítomnému bolo niečo zjavené, prvý nech mlčí.Lebo všetci môžete po jednom prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili."Duchovia prorokov poddávajú sa prorokom;"lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých zboroch svätých,tak aj vo (vašich) zhromaždeniach ženy nech mlčia, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale majú byť poddané, ako aj zákon hovorí.Ak sa však chcú niečomu naučiť, nech sa doma spýtajú vlastných mužov, lebo je neslušné, keď žena hovorí v cirkevnom zhromaždení.Či od vás vyšlo slovo Božie a či jedine k vám samým prišlo?Ak sa niekto nazdáva, že je prorok, alebo duchovný, nech vie, že je príkaz Pánov, čo vám píšem.Kto však nevie, nech nevie.A tak, bratia moji, snažte sa prorokovať, a jazykmi hovoriť nezabraňujte!Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!