A počul som iný hlas volať z neba:
„Vyjdi z neho, ľud môj,
aby ste nemali účasť na jeho hriechoch
a nedostalo sa vám z jeho rán,
lebo jeho hriechy sa nahromadili až po nebo
a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.
Odplaťte tej neviestke, ako sa i ona odplatila,
dvojnásobne jej odplaťte za jej skutky.
Do kalicha, do ktorého nalievala, nalejte jej dvojnásobne.
Koľko si užila slávy a hýrenia,
toľko jej dajte útrap a smútku,
lebo si v srdci hovorí:
Sedím ako kráľovná,
nie som vdova
a neuzriem smútok.
Preto v jednom dni prídu na ňu rany:
smrť, smútok, hlad
a ohňom bude spálená,
lebo mocný je Pán, Boh, ktorý ju odsúdil.“
Plakať a nariekať budú nad ňou králi zeme, ktorí s ňou smilnili a hýrili, keď uvidia dym z jej požiaru. Pre strach z jej útrap budú zďaleka stáť a volať:
„Beda, beda, ty veľké mesto,
Babylon, mocné mesto,
lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd.“
A kupci zeme nad ním plačú a smútia, lebo už nikto nekupuje ich tovar: tovar zo zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijaké voňavé drevo, všelijaké predmety zo slonoviny a z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru, škoricu, amómové korenie, voňavky, myrhu, kadidlo, víno, olej, jemnú múku, pšenicu, dobytok, ovce, kone, vozy, otrokov a zajatcov.
„Ovocie, túžba tvojej duše,
odišlo od teba,
i všetok luxus a nádhera
sa ti stratili,
a už ich viac nenájdu.“
Kupci, ktorí s týmito vecami obchodovali a z toho mesta bohatli, zastanú v diaľke zo strachu z jeho útrap, budú plakať a žialiť a budú volať:
„Beda, beda, ty veľké mesto,
ktoré sa odievalo do kmentu,
purpuru a šarlátu
a ozdobovalo sa zlatom,
drahokamami a perlami
— a za jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!“
Každý kormidelník a každý, čo sa tadiaľ plaví, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zastali obďaleč a keď videli dym jeho požiaru, kričali: „Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ Sypali si prach na hlavy a s plačom a smútkom kričali:
„Beda, beda, ty veľké mesto,
z ktorého bohatstva zbohatli všetci,
čo mali lode na mori
— a za jedinú hodinu bolo spustošené!
Radujte sa nad ním, nebo,
svätí, apoštoli i proroci,
lebo Boh ho súdil tak, ako ono súdilo vás.“
A jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov a hodil ho do mora so slovami:
„Takto s prudkosťou bude zvrhnutý
Babylon, veľké mesto,
a už sa viac nenájde.
Už v tebe nebude počuť hlas citaristov a hudobníkov,
flautistov a trubačov,
už nebude viac v tebe
nijaký majster hociktorého remesla,
ani zvuk mlyna
už v tebe nebude počuť;
svetlo lampy
v tebe už nezasvieti
a nebude už v tebe počuť
hlas ženícha a nevesty,
lebo tvoji kupci bývali na zemi veľmožmi
a tvoje čary zviedli všetky národy.
Našla sa v ňom krv prorokov a svätých
i všetkých zavraždených na zemi.“