Numeri 9:1-14

Na Sinajskej púšti v prvom mesiaci druhého roka po ich príchode z Egypta povedal Hospodin Mojžišovi: „Nech Izraeliti slávia Paschu v stanovenom čase. Slávte ju v stanovenom čase v predvečer štrnásteho dňa toho istého mesiaca. Budete ju sláviť podľa všetkých príslušných ustanovení a predpisov.“ Mojžiš povedal Izraelitom, aby slávili Paschu. Oni teda na Sinajskej púšti v predvečer štrnásteho dňa prvého mesiaca slávili Paschu. Izraeliti urobili všetko tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Bolo tu však niekoľko mužov, ktorí sa poškvrnili dotykom mŕtvoly a nemohli v ten deň sláviť Paschu. Preto v ten deň predstúpili pred Mojžiša a Árona a povedali im: „Znečistili sme sa dotykom mŕtvoly. Prečo by sme mali byť ukrátení a nemohli priniesť obetný dar Hospodinovi v stanovenom čase spolu s ostatnými Izraelitmi?“ Mojžiš im odvetil: „Zostaňte tu, kým nevypočujem, čo vám prikáže Hospodin!“ Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: ‚Ak sa niekto z vás alebo z vášho potomstva poškvrní dotykom mŕtvoly, alebo ak je na ďalekej ceste, aj tak nech slávi Paschu na počesť Hospodina. Budú ju sláviť podvečer štrnásteho dňa druhého mesiaca. Baránka budú jesť s nekvasenými chlebmi a horkými bylinami. Nech však z neho nič nenechajú do rána, ani mu nepolámu kosti. Sláviť budú podľa všetkých ustanovení o Pasche. Kto je však čistý, nie je na ceste, a predsa neslávi Paschu, bude odstránený zo svojho ľudu, pretože v stanovenom čase nepriniesol Hospodinovi dar. Taký človek bude znášať následky svojho hriechu. Cudzinec, ktorý sa bude zdržiavať u vás, môže sláviť Paschu na počesť Hospodina, ale musí ju sláviť podľa ustanovenia o Pasche a podľa príslušných predpisov. Rovnaké nariadenie platí pre cudzinca i pre domorodca.‘“