Lukáš 9:10-27

Keď sa apoštoli vrátili, vyrozprávali mu všetko, čo urobili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida. Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“ On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Ale oni hovorili: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí.“ Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat!“ Urobili tak a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu. Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov. Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ Oni odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Peter odpovedal: „Za Božieho Mesiáša.“ No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.“ Všetkým potom povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel svoj život zachrániť, stratí ho. Ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil? Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. Veru, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, určite neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“