Lukáš 11:24-36

Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok. Keď ho nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde dom vymetený a vyzdobený. Odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú do domu a usídlia sa tam. A tak je s tým človekom nakoniec horšie, ako bolo na začiatku.“ Keď to hovoril, jedna žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré ťa dojčili!“ On však odpovedal: „Blahoslavení sú skôr tí, čo počúvajú a zachovávajú Božie slovo.“ Keď sa schádzali zástupy, hovoril im: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale nedostane ho, iba ak Jonášovo znamenie. Lebo ako sa Jonáš stal znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich, lebo ona prišla až z konca zeme počúvať Šalamúnovu múdrosť. A hľa, tu je niekto väčší ako Šalamún. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je niekto väčší ako Jonáš. Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta alebo pod mericu, ale na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo v tme. Hľaď teda, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. Ak bude celé tvoje telo vo svetle, a ani jedna jeho časť nebude v tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom.“