Jeremiáš 15:10-21

Beda mi, matka moja, že si ma porodila, muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu. Nepožičiaval som ani pôžičku neprijímal, všetci ma však preklínajú. Naozaj, Hospodin, či som ti dobre neslúžil? Či som ťa úpenlivo neprosil v čase nešťastia a úzkosti i za nepriateľa? Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpenie bez náhrady za všetky tvoje hriechy na celom tvojom území. Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám. Ty to vieš, Hospodin, pamätaj na mňa a navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich nepriateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu. Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov. Nevysedávam v kruhu rozjarených, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá? Preto takto hovorí Hospodin: „Ak sa obrátiš ku mne, navrátim ťa k sebe, budeš stáť predo mnou, ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Oni nech sa obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim! Urobím ťa pre tento ľud pevnou bronzovou hradbou. Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a oslobodil,“ znie výrok Hospodina. „Vyslobodím ťa z ruky zločincov a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov.“