Ozeáš 14:1-9

Samária nesie vinu za vzburu proti svojmu Bohu, padne pod mečom: ich deti budú rozsekané na kusy a tehotné ženy budú rozpárané. Vráť sa, Izrael, k Hospodinovi, svojmu Bohu, veď si sa potkýnal na vlastnej vine! Vezmite so sebou slová a vráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: „Odpusť nám každú vinu, vezmi všetko, čo je dobré, a my zaplatíme ovocím našich perí. Asýria nás nezachráni. Nebudeme jazdiť na koňoch a nepovieme už dielu našich rúk: ‚Naši bohovia!‘, lebo v tebe je zľutovanie nad sirotou.“ „Vyliečim ich odpadnutie, budem ich slobodne milovať, lebo sa odvrátil od nich môj hnev. Budem pre Izrael ako rosa, i rozkvitne ako ľalia a zapustí korene ako Libanon. Bude vyháňať nové výhonky, bude krásny ako oliva a bude rozvoniavať ako Libanon. Tí, čo prebývajú v jeho tôni, budú opäť žiť ako obilie, vyženú ratolesti ako vinič a jeho chýr bude ako chýr libanonského vína. Efrajim — čo ešte chce s modlami? Sám ho vypočujem a dohliadnem naňho. Som ako svieži cyprus, to odo mňa si dostal svoje plody.