Vtedy Jákob vstal, posadil svojich synov i ženy na ťavy a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. Keď Labán odišiel strihať ovce, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. Jákob oklamal Aramejčana Labána, lebo mu neoznámil, že chce utiecť. Potom utiekol so všetkým, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat, zamieril k pohoriu Gileád.
Na tretí deň oznámili Labánovi, že Jákob ušiel. Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prenasledoval ho sedem dní, až ho dostihol na pohorí Gileád. V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Labánovi a vo sne mu povedal: „Daj pozor, a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!“ Labán dohonil Jákoba, ktorý si na vrchu práve rozkladal stan. Aj on sa so svojimi bratmi utáboril na pohorí Gileád. Labán vyčítal Jákobovi: „Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne! Prečo si odo mňa tajne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radostne vyprevadil so spevom, s bubnami, s citarami. Nedoprial si mi ani to, aby som mohol pobozkať svojich vnukov a dcéry! Nerozvážne si sa správal! Mám dosť sily urobiť vám zle, Boh vášho otca mi však včera povedal: ‚Daj pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!‘ Keď si už raz odišiel, lebo si veľmi túžil po domove svojho otca, prečo si mi teda ukradol bôžikov?“ Jákob Labánovi odpovedal: „Bál som sa a myslel som si, že mi nasilu vezmeš dcéry. U koho však svojich bôžikov nájdeš, nech nezostane nažive! Pred našimi bratmi poprezeraj, čo mám, a svoje si vezmi!“ Jákob totiž nevedel, že ich ukradla Ráchel. Labán vošiel do Jákobovho stanu, potom do stanu Leinho i do stanu ich dvoch slúžok, no nič nenašiel. Vyšiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelinho stanu. Ráchel však domácich bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Labán poprezeral celý stan, nič nenašiel. Ráchel povedala otcovi: „Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to, čo sa stáva ženám.“ Hľadal teda, ale bôžikov nenašiel.