Druhá kráľov 8:16-24

V piatom roku vlády izraelského kráľa Joráma, syna Achába, ba už za Jošafáta, judského kráľa, sa stal judským kráľom Jošafátov syn Jorám. Mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a v Jeruzaleme vládol osem rokov. Chodil po ceste izraelských kráľov podľa Achábovho domu. Veď mal za ženu Achábovu dcéru! Robil to, čo sa protiví Hospodinovi. Hospodin však nechcel vyhladiť Júdu pre svojho služobníka Dávida. Prisľúbil mu totiž, že jemu a jeho potomkom navždy ponechá sviecu. Za jeho čias sa vymanil Edóm z područia Júdu a nastolil si vlastného kráľa. Potom prešiel Jorám spolu so všetkými vozmi do Caíru. V noci vstal a zaútočil na Edómčanov, ktorí ho i s veliteľmi bojových vozov obkľúčili. Ľud sa stiahol do svojich stanov. Tak sa stal Edóm až dodnes nezávislým od Júdu. Súčasne sa vtedy vymanila aj Libna. Ostatné Jorámove príbehy a všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. Keď sa Jorám uložil k svojim predkom, pochovali ho k nim v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Achazja.