Druhá kráľov 19:14-37

Chizkija prevzal od poslov listy a prečítal ich. Potom vystúpil do Hospodinovho domu a rozložil ich pred Hospodinom. Chizkija sa modlil k Hospodinovi: „Hospodin, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých pozemských kráľovstiev. Ty si utvoril nebesia i zem. Nakloň, Hospodin, ucho a počúvaj. Otvor oči, Hospodin, a viď! Vypočuj si hrozby Sancheríba, ktoré odkázal, aby hanobil živého Boha. Skutočne, Hospodin, asýrski králi spustošili národy a ich krajiny. Ich bohov spálili a zničili, pretože to vôbec neboli bohovia, ale len dielo ľudských rúk, drevo a kameň. Teraz však Hospodin, Bože, zachráň nás, prosím, z jeho moci. Nech všetky pozemské kráľovstvá poznajú, že ty, Hospodin, si jediný Boh.“ Vtedy odkázal Izaiáš, Amócov syn, Chizkijovi: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Vypočul som si tvoju modlitbu vo veci asýrskeho kráľa Sancheríba.‘ Toto o ňom vyriekol Hospodin: ‚Pohŕda tebou, vysmieva sa ti panna, dcéra Siona, potriasa za tebou hlavou dcéra Jeruzalema. Koho si to hanobil a zneucťoval, na koho si sa osopil, pyšne pozdvihol svoje oči? Na Svätého Izraela! Svojimi poslami si hanobil Pána. Povedal si: Pomocou svojich početných vozov som dosiahol horské výšiny, zákutia Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho skvelé cyprusy. Prenikol som do jeho odľahlých kútov, do jeho zalesnenej časti. Vykopal som studne a vypil cudzie vody, chodidlami som vysušil všetky kanály Egypta. Nepočul si? Oddávna som to pripravoval, od praveku to chystal, teraz uskutočňujem. Tak si mohol na hromadu trosiek zmeniť opevnené mestá. Ich bezmocní obyvatelia sa zdesili a zahanbili, zmenili sa ako poľná bylina a čerstvá zeleň, ako tráva na strechách, ako predčasne uschnuté obilie. Viem o tvojom odpočívaní i každom tvojom pohybe, i ako zúriš proti mne. Pretože zúriš proti mne a chýr o tvojej hrdosti sa mi dostal do uší, osadím ti do nozdier svoju obrúčku a do tvojich úst uzdu. Odvediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel. Toto ti bude znamením: Tohto roku budete jesť z obilia, čo sa samo rozseje, v druhom roku to, čo z toho vzíde, a v treťom roku budete už siať a žať, sadiť vinice a užívať ich plody. Zvyšok Júdovho domu, ktorý sa zachráni, zapustí korene a vydá ovocie. Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Vykoná to Hospodinova horlivosť.‘ Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: ‚Do tohto mesta sa nedostane ani šíp ta nevystrelí. Neprerazí doň štítom ani proti nemu nenavŕši násyp. Vráti sa cestou, ktorou prišiel, do tohto mesta sa však nedostane,‘ znie výrok Hospodina. ‚Pre seba a svojho služobníka Dávida obránim toto mesto a zachránim ho.‘“ Tej istej noci vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc mužov. Keď ľudia včasráno vstali, všade samé mŕtvoly. Nato sa asýrsky kráľ Sancheríb vydal na spiatočnú cestu a po svojom návrate sa usadil v Ninive. Keď konal pobožnosť v dome svojho boha Nisrócha, Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a unikli do krajiny Ararat. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esar-Chaddón.