Títovi 1:1-16

Pavol, služobník Boha a apoštol Ježiša Krista, pre vieru Božích vyvolených a pre poznanie pravdy, ktorá je v súlade s nábožnosťou, v nádeji na večný život, ktorý prisľúbil pravdivý Boh pred večnými vekmi. V určenom čase však zjavil svoje slovo v hlásaní, ktoré mi bolo zverené v súlade s príkazom nášho Spasiteľa, Boha. Títovi, svojmu pravému synovi v spoločnej viere: Milosť a pokoj od Boha Otca a Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Preto som ťa nechal na Kréte, aby si dal do poriadku, čo ešte ostáva, a aby si v mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal: má to byť bezúhonný muž, jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nie sú obviňované z neviazaného života a neposlušnosti. Veď biskup ako Boží správca musí byť bezúhonný, nie samoľúby, nie hnevlivý, nie pijan, nie bitkár, nesmie túžiť po nečestnom zisku, ale byť pohostinný, musí milovať dobro, musí byť uvážlivý, spravodlivý, zbožný, zdržanlivý. Musí sa pridŕžať spoľahlivého slova podľa učenia, má byť schopný povzbudzovať v zdravom učení i usvedčovať odporcov. Je totiž mnoho neposlušných, táravých a zvodcov, najmä medzi obrezanými. Tých treba umlčať, veď rozvracajú celé domácnosti, keď pre nečestný zisk učia, čo sa nesmie. Ich vlastný prorok, jeden spomedzi nich, povedal: Kréťania sú ustaviční klamári, zlé zvieratá, lenivé bruchá. Toto svedectvo je pravdivé. Preto ich prísne karhaj, aby ozdraveli vo viere. Nech sa nepridŕžajú židovských bájí a prikázaní ľudí, ktorí sa odvrátili od pravdy. Čistým je všetko čisté. Ale poškvrneným a neveriacim nič nie je čisté, naopak, poškvrnený je aj ich rozum, aj svedomie. Vyhlasujú, že poznajú Boha, ale skutkami to popierajú. Sú odporní a neposlušní a nie sú súci na nijaký dobrý skutok.