Rút 4:1-12

Boaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný, o ktorom sa Boaz zmienil. Boaz mu povedal: „Poď sem a posaď sa!“ Príbuzný prišiel a sadol si. Boaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: „Posaďte sa sem!“ Oni si sadli. Potom Boaz povedal príbuznému: „Noémi, ktorá sa vrátila z moábskych polí, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elimelechovi. Rozhodol som sa, že ti poviem, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť, kúp ho, no ak nie, oznám mi to. Viem totiž, že okrem teba niet nikoho, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe.“ Príbuzný povedal: „Ja ho kúpim.“ Boaz však pokračoval: „V ten deň, keď od Noémi kúpiš pole, dostaneš aj Moábčanku Rút, ženu po zosnulom, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom.“ Príbuzný nato povedal: „Nemôžem ho kúpiť pre seba, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty, čo som mal kúpiť ja, lebo ja to nemôžem kúpiť.“ Kedysi bývalo zvykom v Izraeli, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia. Keď príbuzný povedal Boazovi: „Kúp si,“ vyzul si sandál. Vtedy povedal Boaz starším i všetkému ľudu: „Dnes ste svedkami, že som z Noéminej ruky kúpil všetko, čo bolo Elimelechovo, i všetko, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi. Tým som dostal aj Moábčanku Rút, Machlónovu ženu, za svoju manželku, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z brány jeho rodiska. Dnes ste toho svedkami.“ Nato povedal všetok ľud, ktorý bol v bráne mesta, ako aj starší: „Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, čo vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme. Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto mladej ženy, bude ako dom Pereca, ktorého Júdovi porodila Tamar.“