A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu — na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov. Tak hovorí aj u Ozeáša:
Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom,
a ako milovanú tú, čo nebola milovaná.
A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud,
tam sa budú volať synmi živého Boha.
A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok. Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo. Tak predpovedal aj Izaiáš:
Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo,
boli by sme ako Sodoma
a podobali by sme sa Gomore.
Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery; ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k Zákonu. Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň úrazu, ako je napísané:
Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia,
ale kto verí v neho, nebude zahanbený.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
